Rodičia, ktorí sú za to, aby sa deti učili už pred vstupom do školy, argumentujú slovami, že budú mať v škole menšie problémy stíhať učivo, a tiež budú pripravené na statickú prácu v lavici. Odporcovia učenia dieťaťa ešte pred školu zase hovoria, že ak  sa dieťa základy učiva naučí doma, v škole sa bude nudiť. Apropó, a čo ho vlastne potom budú učitelia učiť, keď už bude poznať písmenká a číslice?

Nestíhaš? Hanbi sa!
Hoci v niečom majú pravdu, tento prístup sa im môže aj vypomstiť. „Ja som sa s dcérkou doma neučila, myslela som si, že je lepšie keď to nechám na školu. Problém však bol, že keď Janka nastúpila do školy, v triede boli aj rodičia, ktorí sa s deťmi učili každý deň aj po tri hodiny. Deti doslova drilovali, vedeli hádam ešte viac, než sa preberalo v škole. Samozrejme, že moja dcérka ich šialené tempo nestíhala, a tak rodičia, ktorí sa s deťmi doma učili, mi začali naznačovať, že moja Janka za nimi nestíha, a mám zvýšiť tempo,“ hovorí Michaela Malatovská z Banskej Bystrice.

Na jednej strane sa jej to zdalo choré, keď však tempo nezvýšila, nastal ďalší problém. Učiteľka začala „šikovné“ (čítaj nabiflené) deti vychvaľovať a ostatné deti, ktoré sa učili bežným tempom, kritizovať za „chabé“ výsledky. „Janka stále visela na nástenke ako najhoršia v čítaní, najslabšia v matematike. Učiteľka jej stále ukazovala ostatné deti ako príklad: len pozri, ako vie Betka pekne čítať! A pritom každý vedel, že Betka je nadané dieťa, ktoré číta už od piatich rokov. Osobne si myslím, že ak dieťa po troch mesiacoch v škole pozná všetky písmená, začína čítať a vo výpočtoch sa ani raz nepomýli, učí sa dobre,“ vraví pani Ivona.

Prestala hovoriť
Následkom pocitu, že je „najhoršia“, prestala Janka s učiteľkou komunikovať a na jej otázky odpovedať. Vzdala to, myslela si, že to nemá zmysel. Doma len skleslo sedela na gauči, prestala sa usmievať, na otázky odpovedala len jednou slabikou. „Myslím si, že učiteľka, ktorá prváčikov nechváli, ale robí rebríčky úspešnosti a neustále vyzdvihuje „šikovnejšie“ deti nad druhé, nie je správnou učiteľkou. A najmä nie, ak spomínaná šikovnosť detí nebola výsledkom jej učenia, ale toho, že sa s nimi rodičia doma drilovali a za dobré výsledky im dávali peniaze,“ vraví pani Michaela. Dcérku sa rozhodla zo školy zobrať a dala ju do školy, kde sa na prvom stupni neznámkuje. Dnes sa znovu usmieva, z učenia má radosť a zo školy nosí jednu pochvalu za druhou.

ČO RADIA ŠKOLY?

Ako teda problém riešiť? Je potrebné učiť dieťa pred vstupom do školy alebo nie? Opýtali sme sa najfundovanejších a otázku sme zaslali priamo učiteľom niektorých základných škôl.  Martina Chalachánová, riaditeľka ZŠ v Lieskovci hovorí, že je proti pripravovaniu detí na školu v domácom prostredí. „Dôvody sú jednoduché. Rodič nie je pedagóg a často naučí dieťa nesprávnym návykom pri čítaní či písaní, nesleduje detaily, ktoré si všíma profesionál. Neovláda metodiku ani nepozná najnovšie trendy, ako napríklad pri čítaní metódu Sfumato, ktorú u nás uplatňujeme už niekoľko roky.“

Ako hovorí, čítanie to je aj práca s hlasom, dychom, písanie zase súvisí s rozvojom jemnej motoriky, začína vždy rozcvičením a podobne. „Rodičia tieto časti určite vynechávajú. O to ťažšia je pozícia pedagóga, ktorý sa často aj márne snaží napraviť uvedené chyby. Dieťa slabo motivované môže získať až averziu voči škole.“ Podľa Chalachánovej je iné, ak sa dieťa samo učí poznávať písmenká, vtedy by mu v tom rodič nemal brániť.

„Rozhodne sme však za absolvovanie minimálne posledného roku predškolskej výchovy. Pripraví dieťa na život v kolektíve, naučí ho všetko potrebné, čo by mal budúci prvák vedieť.“ Rodičom ako vhodnú prípravu pre prváčika doporučuje s deťmi veľa kresliť, pozorovať svet okolo seba a odpovedať im na všetky všetečné otázky. Pre rozvoj jemnej motoriky majstrovať z papiera či iných materiálov (skladať, strihať, lepiť) alebo hrať Mikádo.

Učiť doma učitelia nedoporučujú !
Eva Ragalová, zástupkyňa ZŠ R. Dilonga v Trstenej hovorí, že otázky ohľadom pripravenosti vstupu žiakov do škôl sú v tomto období veľmi aktuálne. Od apríla až do augusta sa totiž zvyknú budúci prváčikovia na školu pomaly pripravovať. Hoci sú podľa Ragalovej nároky na žiaka už v prvej triede naozaj vysoké, „hovoriť o nejakom násilnom učení zo strany rodičov, aby oni pripravovali dieťa, je nesprávne.“

Dieťa má ísť svojim tempom a jeho výučba by mala byť ponechaná na školu. Rodičia mu môžu vypomôcť pri domácich úlohách, občas vysvetliť niečo, čo v škole nepochopí. „Podľa mňa by sa malo viac tlačiť na ministerstvo školstva, aby bolo každé dieťa povinne zaškolené v materskej škôlke. To úplne postačí, pretože škôlky majú v dnešnej dobe vo svojich programoch aj vedomostné základy, ktoré musí dieťa ovládať. Sú to vlastne akési prípravky, ktoré už v minulosti fungovali,“ hovorí Ragalová.