Známka je označenie, ktoré vyjadruje hodnotenie konkrétneho jednotlivého (známka z ústnej skúšky, odpovede testu) alebo globálneho výsledku (známka na vysvedčení, z maturitného predmetu). Známkovanie, alebo inak klasifikáciu, vykonávajú učitelia priebežne počas celého školského roka. Platí pravidlo, že aby učiteľ mohol žiakovi uzavrieť známku na polročnom alebo koncoročnom vysvedčení, musí mať minimálne dve známky z predmetu v jednotlivom polroku.
Známka je finálny, výsledný produkt hodnotenia žiaka. Pri známkovaní sa vždy porovnáva jeho výkon so stanovenými kritériami, teda vzdelávacím plánom školy a výkonovými štandardami, stanovenými ministerstvom školstva. Hoci každý hovorí, že známky nie sú všetko, resp. že nie sú až také dôležité, pre žiaka a často i rodičov predstavujú silnú hodnotu, keďže jedno číslo uvedené v žiackej knižke či na vysvedčení vyjadruje celkové úsilie a vedomosti žiaka. Učiteľ by známkou nemal hodnotiť len vedomosti žiaka, ale často aj jeho úsilie, motiváciu, jeho záujem a usilovnosť a niekedy aj disciplinovanosť a dodržiavanie školského poriadku.
Podľa čoho učitelia známkujú?
Pri známkovaní sa učitelia pridržiavajú metodických pokynov na hodnotenie žiakov. Tie obsahujú slovný opis kritérií výkonu, podľa ktorých sa známka prideľuje. Na Slovensku sa používa päť bodová stupnica, žiak môže dostať známku od jednotky až po päťku. Pre jednotlivé stupne by mal vedieť:
Stupeň 1 (výborný) – žiak ovláda poznatky, pojmy, fakty, definície a zákonitosti, ktoré požadujú učebné osnovy, celistvo, úplne a presne a chápe vzťahy medzi nimi. Pohotovo vykonáva požadované intelektuálne a motorické činnosti. Myslí logicky správne, zreteľne sa u neho prejavuje samostatnosť a tvorivosť. Jeho ústny a písomný prejav je správny, presný a estetický. Výsledky jeho činnosti sú kvalitné, iba s menšími nedostatkami.
Stupeň 2 (chválitebný) - žiak ovláda poznatky, pojmy, fakty, definície a zákonitosti, ktoré požadujú učebné osnovy, v podstate celistvo, úplne a presne. Pohotovo vykonáva požadované intelektuálne a motorické činnosti. Myslí správne, v jeho myslení sa prejavuje logika a tvorivosť. Ústny a písomný prejav máva menšie nedostatky v správnosti, presnosti a výstižnosti. Kvalita výsledkov činností je spravidla bez podstatných nedostatkov.
Stupeň 3 (dobrý) – žiak má v celistvosti, presnosti a úplnosti osvojenia poznatkov, faktov, pojmov, definícií, ktoré sú predpísané učebnými osnovami, nepodstatné medzery. Pri vykonávaní požadovaných intelektuálnych a motorických činností sa prejavujú menšie nedostatky. Podstatnejšie chyby vie s učiteľovou pomocou korigovať. Jeho myslenie je v celku správne, nie vždy tvorivé. V ústnom a písomnom prejave má nedostatky v správnosti, presnosti, grafický prejav je menej estetický.
Stupeň 4 (dostatočný) – žiak má v celistvosti, presnosti a úplnosti osvojenia požadovaných vedomostí závažné medzery. Pri vykonávaní požadovaných intelektuálnych a motorických činností je málo pohotový a má väčšie nedostatky. Pri využívaní vedomostí na výklad javov je nesamostatný. V logickosti myslenia sa vyskytujú závažné chyby a myslenie nie je tvorivé. Jeho ústny a písomný prejav má vážne nedostatky v správnosti, presnosti a výstižnosti. Závažné chyby vie korigovať s pomocou učiteľa.
Stupeň 5 (nedostatočný) – žiak si neosvojil vedomosti požadované učebnými osnovami celistvo, presne a úplne, má v nich závažné nedostatky a medzery. Jeho zručnosť vykonávať požadované motorické a intelektuálne činnosti má podstatné nedostatky. Pri výklade a hodnotení javov nevie svoje vedomosti uplatniť, ani na podnet učiteľa. Neprejavuje samostatnosť v myslení, vyskytujú sa u neho časté logické nedostatky. V ústnom a písomnom prejave má závažné nedostatky v správnosti, presnosti. Závažné chyby nevie opraviť ani s pomocou učiteľa.
Známky ukazujú učiteľovi, ako trieda a jednotliví žiaci v učení napredujú. Pre žiaka sú zase spätnou väzbou, ako pracuje, pre rodičov informáciou o prospievaní dieťaťa, ale nepriamo aj o fungovaní učiteľa a školy.
Dá sa voči známke odvolať?
Dá. Ak má rodič pochybnosti o správnosti klasifikácie dieťaťa v jednotlivých predmetoch na konci prvého a druhého polroka, môže do troch dní odo dňa, keď bolo žiakovi vydané vysvedčenie, požiadať o komisionálne preskúšanie žiaka. Riaditeľ školy prípadne školská správa rozhodnú, či je žiadosť rodiča oprávnená, a ak áno, do desiatich dní od tohoto rozhodnutia musí byť žiak preskúšaný. Výsledok komisionálnej skúšky je pre žiaka konečný, aj keď sa stalo, že vo výnimočných prípadoch už Štátna školská inšpekcia nariadila opätovné komisionálne skúšky pod dohľadom inšpekcie.
Čo by ste ešte mali vedieť:
- Ak žiaka nie je možné pre závažné objektívne príčiny hodnotiť alebo klasifikovať na konci prvého polroka, riaditeľ školy mu určí náhradný termín a to tak, aby sa klasifikácia mohla vykonať najneskôr do dvoch mesiacov po skočení prvého polroka. Ak ho ani vtedy nie je možné klasifikovať, žiak sa za prvý polrok neklasifikuje.
- Žiaci musia byť v procese vzdelávania pravidelne hodnotení a majú právo dozvedieť sa výsledok hodnotenia.
- Žiaci s poruchami učenia, prípadne integrovaní žiaci, nemusia byť z niektorých predmetov po dohode s psychológom a riaditeľom školy známkovaní.
- Ak pre závažné príčiny nie je možné klasifikovať žiaka na konci druhého polroka, riaditeľ školy určí náhradný termín jeho preskúšania, a to tak, aby sa klasifikácia žiaka mohla vykonať najneskôr do 15. októbra.
- Žiak, ktorý je na konci 5. až 9. ročníka na konci druhého polroka známkovaný stupňom nedostatočný najviac z dvoch predmetov, má právo na opravné skúšky. Tie sa konajú posledný týždeň školských prázdnin, presný termín určí riaditeľ školy (najneskôr do 15. septembra).
