pondelok, 04 október 2021 09:13

5 tipov, ako sa ubrániť hoaxom na internete

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)
5 tipov, ako sa ubrániť hoaxom na internete Zdroj foto: pexels.com

Pojem „infodémia“ sa v posledných dvoch rokoch na Slovensku udomácnil natoľko, že ho isto zachytili aj tí, ktorí pri dennom spravodajstve trávia minimum voľného času. Konšpirácie, dezinformácie, hoaxy a klamstvá sa dotýkajú každej oblasti nášho života, a hľadať v množstve informácií skutočnú pravdu už nie je vôbec jednoduché. My vám poradíme, ako na to.

To, že dezinformačné kampane predstavujú hrozbu pre spoločnosť ako takú, potvrdzujú prieskumy a odborníci z celého sveta. Slovensko však v tejto oblasti výnimočne vyčnieva: konšpiráciám je u nás náchylných veriť až 60% ľudí. Mladšie i staršie generácie majú medzery v mediálnej gramotnosti, takže nepravdivé či zavádzajúce informácie nevedia tak efektívne rozlíšiť. Algoritmy na sociálnych sieťach to však aj pre tých zručnejších robia takmer nemožným, keď hoaxy a dezinformácie na ľudí „hádžu“ doslova z každej strany.

Takmer každý z nás už za posledné roky nejakému hoaxu či konšpirácii naletel. Nemusíme hneď hovoriť o únosoch mimozemšťanmi či plochej Zemi, hoaxy vznikajú o každodenných situáciách. A počas pandémie sa znásobili nezastaviteľným tempom. Ich hlavnou úlohou je vyvolať nedôveru ľudí vo fakty, vedu, politický systém, inštitúcie a autority. Spochybňujú lekárov, vedcov, históriu, zástancov ľudských práv a vytvárajú v nás pocit, že veriť sa už nedá naozaj nikomu.

Pravda sa však skutočne dá nájsť, ak ju hľadáme v overiteľných faktoch, udalostiach, výpovediach priamych svedkov, dokumentoch, dátach či výskumoch. A existuje niekoľko základných krokov, ktoré vám môžu pomôcť zachovať si aj v absolútnom informačnom chaose chladnú hlavu a zdravý úsudok.

  1. Dbajte na zodpovedné zdroje informácií

Overujte si všetky zdroje informácií, ktoré k vám prichádzajú. Na zdrojoch totiž mimoriadne záleží. Dá sa danému zdroju veriť? Akú má históriu a povesť, čo o ňom hovoria odborníci, ktorí daným témam rozumejú? Kto mi danú informáciu podáva? Prečo mi ju podáva? Čoviem a čo si môžem zistiť napr. o danom médiu? Poznáme jeho vydavateľa, adresu, kontakty, prispievateľov? Alebo je správa anonymná? Koho článok cituje?

Ak vám správa znie na prvý pohľad zvláštne, zistite si najprv, z akého zdroja vychádza. Všeobecne platí, že tradičné, tzv. „mainstreamové“ médiá, teda noviny, televízie či spravodajské weby musia dodržiavať sériu profesionálnych štandardov, ktoré im nedovoľujú uverejňovať neoverené či zavádzajúce informácie. Všetko, čo uverejnia, musí byť overené a pravdivé. Ručia za to svojím menom a reputáciou, no zároveň podliehajú všetkým zákonom.

Na Slovensku majú však čoraz väčšiu popularitu takzvané „konšpiračné weby“ a stránky na Facebooku, ktoré veľa pravidiel nedodržiavajú. Nevieme veľa o ich majiteľoch, pozadí ani redaktoroch, a na profesionálne štandardy sa takpovediac vykašľali. Ak narazíte na správy z týchto stránok, berte ich prosím vždy s rezervou. Zoznam dezinformačných stránok nájdete na www.konspiratori.sk .

  1. Ak to nemá autora, neberte to vážne

Žiadne seriózne médium nikdy nevydá článok bez podpisu jeho autora. Podpis môže byť vo forme agentúrnej či redakčnej skratky (napr. iniciály redaktora), no článok bez akéhokoľvek podpisu v normálnych médiách bežne nenájdete. Podobne to platí aj o tvrdeniach citovaných v článku. Tradičné médiá majú presné pravidlá, ako môžu citovať svoje zdroje. Nové informácie si musia overiť z 3 od seba nezávislých zdrojov, než ich vôbec uverejnia. A ak sa rozhodnú pri citlivých informáciách citovať anonymný zdroj, redakcia vždy uvedie, že sami poznajú a overili jeho identitu.

Nenechajte sa oklamať anonymnými správami. Seriózni novinári, ale i autori akéhokoľvek druhu, sa k svojim výtvorom vždy priznajú. Ak to nemá meno, je veľká šanca, že to je výmysel.

Na pôvode správ okrem toho veľmi záleží. Keď hľadáte zdravotnú radu, pôjdete radšej za doktorom ako za stavbárom, však? Podobne by ste mali prijímať napr. aj informácie o aktuálnej pandémii či očkovaní. Verte ľuďom, ktorí sa daným otázkam venujú celý profesionálny život, nie samozvaným internetovým odborníkom.

  1. Pozor na emócie

Ak vo vás správa či post na sociálnych sieťach vyvolá okamžitú silnú emóciu, mala by vám zasvietiť červená kontrolka. Najefektívnejšie dezinformačné kampane fungujú na vyvolaní strachu či hnevu. Používajú na to najrôznejšie psychologické triky, ktoré manipulujú masy už stáročia – fotky týraných zvieratiek, informácie o deťoch či trpiacich senioroch. Ich motívom však spravidla býva vyvolať hnev a nenávisť voči niekomu konkrétnemu – skupine ľudí, etnickej či národnej menšine, politikom, novinárom, aktivistom...

Skutočné spravodajstvo je postavené na informáciách a faktoch, nie emóciách. Bulvár je v tomto výnimkou, a preto sú bulvárne noviny stále najčítanejšími denníkmi v každej krajine. Emócie vyvolávajú akciu. Preto vás podobné hoaxy veľmi ľahko prinútia šíriť ich ďalej, v snahe „varovať“ či informovať svojich blízkych. Ak niečo znie príliš šokujúco, prosím, overte si danú informáciu aj z iného dôveryhodného zdroja. Ideálne z tradičných médií. Ak sa deje niečo naozaj vážne, mainstreamové noviny či televízie to zaručene neodignorujú a dodajú vám všetky podstatné informácie.

  1. 3x premysli, až potom zdieľaj

Čím zaujímavejšia a závažnejšia informácia sa k nám dostane, tým väčšiu potrebu máme ju zdieľať ďalej. Je to prirodzená vlastnosť, ktorá sa mení a prispôsobuje každej dobe, v ktorej žijeme. V čase rýchleho internetu a sociálnych sietí by sme však mali čoraz viac dbať aj na zodpovedné zdieľanie s našimi blízkymi a priateľmi. 

Kým odkaz posuniete ďalej, prejdite si v hlave všetky predchádzajúce kroky: Kto je zdroj? Dá sa informácia overiť? Nemohol by to byť hoax? – Informáciu prezdieľajte, až keď ste si naozaj istý, že môžete veriť médiu, z ktorého prichádza a keď ste si istí, že nespraví viac škody ako úžitku.

  1. S akým úmyslom ku mne tá správa prichádza?

Ak sa k vám dostane šokujúca, neuveriteľná či prekvapivá správa, dajte si chvíľku a zamyslite sa, čo ňou chce autor svetu povedať. Prečo vám ju hovorí. Je to bežné spravodajstvo alebo skrytá propaganda? Môže daná správa vyvolať nenávisť voči niekomu, vyprovokovať nahnevanú reakciu spoločnosti? Dá sa určite overiť?

Množstvo dezinformácií je súčasťou kampaní, ktoré majú za cieľ ovplyvniť či zmanipulovať časť spoločnosti. Pôsobením na základné pudy a emócie môžu vyvolať nenávisť či dokonca násilie, prebudiť v ľuďoch strach o vlastnú existenciu či bezpečnosť. Buďte ostražití a udržte sa o krok pred nimi. Nedajte sa nachytať!

 

Pripravila Mirka Širotníková



Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Pošlite nám článok

Máte zaujímavé informácie

 

Chcete sa podeliť s informáciami z oblasti rodiny, tehotenstva, výchovy, školstva, bývania, krásy či zdravia?

Prihláste / registrujte sa a pridajte článok na web. Je to pre Vás zložité? Pošlite nám článok mailom na redakcia@rodicom.sk

Ste prihlásený? Pošlite článok.

Rastieme s Hipom

Nebojte sa kúpania bábätka, detskej pokožke prospieva

Nebojte sa kúpania bábätka…

Večerný rituál kúpania bábätka prospieva jeho pokožke, spríjemňuje zaspávanie a zlepšuje spánok. Táto téma však vzbudzuje...

Prev Next