štvrtok, 30 jún 2011 12:44

Záhada glykemického indexu odhalená!

Napísal(a) prerodicov
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Je to čosi ako novodobé zaklínadlo. Starostlivo sa stráži, porovnáva sa, často však vlastne ani netušíme, prečo a ako. Glykemický index. Ale práve to „AKO“ sa podľa najnovších výskumov javí ako úplne zásadné.

Naše poznatky o ľudskej výžive sa stále rozširujú. Zatiaľ čo ešte v nedávnej minulosti nás zaujímalo predovšetkým množstvo vitamínov a stopových prvkov v potravinách, s rozvojom blahobytu vo vyspelých krajinách sa ocitol na muške obsah cholesterolu, energetická hodnota a teraz tiež glykemický index. Súvislosť je jasná: populácia priberá a tak sa hľadá vinník. Naozaj je to však také jednoduché?

Spoznaj svojho (ne)priateľa
Teória glykemického indexu (GI) siaha do roku 1977, kedy sa zrodila v laboratóriu Davida Jenkinsa. Tento odborník z Torontskej univerzity zistil, že rôzne potraviny obsahujú rozdielne sacharidy, ktoré majú odlišnú dobu rozkladu na jednotky glukózy. Hodnotu GI začal udávať v číselných hodnotách v rozmedzí od 0 do 100, pričom 100 je hodnota priradená glukóze, s ktorou sa pri meraní všetky potraviny porovnávajú.

Ako to funguje?
Na základe rovnováhy. Akonáhle skonzumujeme nejaké jedlo, začne sa v tráviacom trakte rozkladať na jednotlivé zložky a uvoľňovať ich do krvného riečišťa. Ak skonzumujeme potravinu "sacharidovú", zvýši sa nám hladina cukru v krvi, ide o tzv. glykémia. Pankreas na to zareaguje uvoľnením inzulínu, ktorý prebytočný cukor z krvi vyplaví (a uloží). A naše telo dostane opäť chuť na niečo "sacharidové".

Ťažko získané číslo
Glykemický index sa nedá odvodzovať od množstva sacharidov ani iných známych hodnôt v potravine. Jedná sa o číselný údaj, ktorým sa vyjadruje účinok potraviny na zvýšenie hladiny cukru v krvi. Stanovuje sa pre každú potravinu zvlášť, pričom zisťovanie hodnoty GI prebieha na základe experimentálneho merania. A práve spôsob zisťovania sa javí ako veľmi podstatný.

Doposiaľ sa využívali výsledky merania GI austrálskej The University of Sydney, ktorá pri zisťovaní GI používala metódu jedného merania každej potraviny - ráno nalačno. Popredný český diabetológ, doc. MUDr. Rudolf Chlup, CSc., ktorý stál okrem iného pri vynáleze inzulínového pera, začal používať odlišnú metodiku - intenzívnejšiu a teda aj pracnejšiu: jeho merania prebiehajú na skupine osôb počas celého týždňa a skúmaná potravina sa meria niekoľkokrát v rôznych častiach dňa. Je teda jasné, že jeho výsledky sa môžu od čísiel univerzity v Sydney líšiť.

Prečo sa neuvádza na všetkých obaloch potravín?
Jednou z hlavných príčin je práve komplikovanosť a s tým spojená finančná náročnosť určovania GI. Z celkom pochopiteľných dôvodov stoja na špici záujemcov o zistenie glykemického indexu svojich produktov spoločnosti, ktoré zásobujú trh tzv. zdravými potravinami. Každý, kto sa zaujíma o zdravý životný štýl, sa iste stretol so zjednodušeným návodom konzumovať skôr potraviny s nízkym glykemickým indexom. Z výskumov a meraní doc. MUDr. R. Chlupa, CSc. však vyplynulo, že rôzna výška glykemického indexu je vhodná pre rôznu aktivitu. V realite to teda znamená, že pred náročnou vysokohorskou túrou, pred tréningom, či inou fyzickou aktivitou si dáme potravinu s vyšším glykemickým indexom, aby sme cukor dostali rýchlo do krvi a mali dostatok energie. Naopak, k menej namáhavej práci pri počítači či k večernému leňošeniu pri televízii si zvolíme radšej potravinu s nižším GI, ktorá hladinu cukru až tak nezvýši.

Nízky, stredný, vysoký?
Vo všeobecnosti sa potraviny podľa glykemického indexu delia do troch skupín: s nízkym, stredným a vysokým GI. Orientačné tabuľky s danými hodnotami a rozdelením do jednotlivých skupín je možné nájsť na internete či v odborných brožúrach. Môžu sa však v závislosti od radu premenných faktorov (ako je zrelosť a odroda ovocia či zeleniny, spôsob úpravy, ale aj telesná stavba a psychické a fyzické rozpoloženie konzumenta) a metódy merania líšiť - a to niekedy výrazne.

Zriecť sa však nemusíte ani jednej skupiny - záleží, kedy ktorú potravinu a pred akou aktivitou zjete. Okrem toho, že potraviny s vysokým indexom sú vhodné pred fyzickými aktivitami, je možné ich glykemický index tiež "stiahnuť" kombináciou s nesacharidovými potravinami. Túto vlastnosť majú napríklad pšeničné či ryžové pufované chlebíčky.

Ale pozor - nie všetky potraviny, ktoré majú nízky GI, sú pre náš organizmus hodnotné a zdravé! Index mastného mäsa či slaniny sa rovná takmer nule.

Všetko s mierou
Zo všetkých uvedených faktov vyplýva to, čo platí pre takmer všetky životné aj diétne pravidlá a poznatky: pri ich dodržiavaní by sme sa mali riadiť svojím individuálnym stavom, aktivitami, ktoré chceme realizovať a predovšetkým heslom „Všetko s mierou“.

 



Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Pošlite nám článok

Máte zaujímavé informácie

 

Chcete sa podeliť s informáciami z oblasti rodiny, tehotenstva, výchovy, školstva, bývania, krásy či zdravia?

Prihláste / registrujte sa a pridajte článok na web. Je to pre Vás zložité? Pošlite nám článok mailom na redakcia@rodicom.sk

Ste prihlásený? Pošlite článok.

Rastieme s Hipom

Prev Next