Veľkonočné zvyky a tradície pretrvali stáročia

Jedny z najkrajších sviatkov roka sú predo dvermi a nás čaká obdobie tradícií a príjemne strávených chvíľ s rodinou a blízkymi. Neodmysliteľnou súčasťou Veľkej noci je množstvo zvykov, ktoré sú trvalo zakorenené v našej kultúre už stáročia. 

Veľká noc je čas, kedy sa obklopujeme typickými symbolmi a inšpirujeme sa zvykmi našich predkov. „Medzi prvé dni spojené s prípravou na Veľkú noc patrí Popolcová streda. Vtedy sa začína 40-dňový pôst, ktorý má pripomínať postenie sa Ježiša Krista v púšti,“ vysvetľuje kurátorka a etnologička Slovenského národné múzea v Martine Elena Zahradníková. Dva týždne pred Veľkou nocou je známy aj obrad zničenia Moreny, kedy mladé dievčatá vynášajú z dediny odetú figurínu ženy a obradne ju ničia hodením do vody alebo spálením. Zvyk dodržiavaný na Kvetnú nedeľu je prinášanie „Letečka či Letka“. „Sú to stužkami ozdobené konáriky bahniatok alebo rozpučanej vŕby. Dievčatá s Letečkom robili obchôdzky po dedine. Za prinesenie Letka dostávali rôzne dary, napríklad vajíčka, ktoré využívali na robenie kraslíc,“ dopĺňa etnologička.

Zvyky a tradície Veľkého týždňa
Veľký týždeň začína Kvetnou nedeľou a pokračuje Zeleným štvrtkom, počas ktorého sa dodnes dodržiava zvyk podávania a jedenia „zelených jedál“ a je pripomienkou poslednej večere Ježiša Krista. Nasleduje Veľký piatok. „V tento deň sa drží prísny pôst, veriaci si odriekajú to, čo majú najradšej. Tradične má ísť o veľmi tichý deň, venovaný kajúcnosti a mystériu Veľkej noci,“ vysvetľuje E. Zahradníková.

Bielu sobotu charakterizujú prípravy na Vzkriesenie Ježiša Krista. Doobeda sa ženy mohli venovať len drobnejším prácam. Po západe slnka sa konala veľkonočná vigília v znamení návratu svetla, stelesneného vzkrieseným Kristom. V kostoloch sa v rámci liturgie zapaľuje veľkonočná svieca, takzvaný „paškál“. Veľkonočná nedeľa sa pre našich predkov začínala prípravou na svätú omšu. „Do kostola sa nieslo jedlo na posvätenie, ktoré sa potom servírovalo celej rodine. Tento zvyk sa uchoval dodnes najmä na východnom Slovensku. Medzi jedlami nechýbalo vajíčko, obradný okrúhly koláč, nazývaný pascha, či syr. Na východnom Slovensku sa pripravuje takzvaný „sirek“, čo je špecialita z mlieka a vajíčok,“ spresňuje etnologička.

Veľkonočný pondelok je známy šibaním a polievaním. V zásade platí, že šibali a polievali mládenci, aby pozitívne vlastnosti sviežich a pružných prútikov spletených do korbáča preniesli šibaním na dievčence. Rovnakú funkciu mala aj voda. „Približne po Oravu prevládalo šibanie nad polievaním, od Oravy na východ prevládalo polievanie nad šibaním,“ upresňuje E. Zahradníková. Mládenci chodili na obchôdzky skoro ráno a odmenou im boli vajíčka, peniaze a slanina. Večer usporiadali pre dievky zábavu zo získaných podarúnkov za šibanie, či polievanie. Spôsob týchto obchôdzok sa v regiónoch líšil, spoločné však zostávalo, že kým mládenci chodili do domov dievok, dievky sa za túto „službu“ revanšovali na verejných miestach nasledujúci deň, teda v utorok.

„Výnimkou bola obec Polomka, kde v pondelok oblievačka, známa ako kuparská, trvala od rána až do poobedia. Na večer mládenci prenajali dom, kde zaplatili muziku a mamičky vykúpaných dievok nosili cesť, teda peniaze, chlieb, koláč – beluš, klobásu a slaninu. Mládenci ich za to pohostili pálenkou a vyzvali do tanca. Neskôr prišli dievky a ak bola medzi nimi taká, čo jej matka nič nedoniesla, vysmiali ju,“ dodáva etnologička.

Zdroj: Poštová banka

Naposledy zmenené streda, 15 február 2017 17:59

Zdieľajte článok

Autor

Adam



Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

O nás

Portál Rodičom.sk je určený pre rodičov s deťmi. Týmto sa zameriava na širokú cieľovú skupinu jeden milión ľudí. Ponúka nielen praktické rady pri výchove detí, tehotenstve, školákoch či tínedžeroch, ale aj recepty, video návody a rady, diskusie...

Newsletter

Chcete viac skvelých článkov? Zadajte vašu adresu a pošleme vám ich...

Kontakt

Chcete sa niečo opýtať, poslať článok? Napíšte nám na: