Bitie detí je stále považované za normálne

Násilie páchané na deťoch je všeobecne považované vo svete za normálne a v najmenej 106 krajinách sveta sa dodnes používajú v školách fyzické tresty. Informuje o tom správa úradu generálneho tajomníka Organizácie spojených národov (OSN) Kofiho Annana.

 Podľa nej v 147 krajinách sveta (z cca 200, pozn. red.)zákon nezakazuje trestanie detí ani ostatné tzv. výchovné opatrenia, čoho následkom je každoročne viac ako 275 miliónov prípadov domáceho násilia. Svetová zdravotnícka organizácia (OSN) zaznamenala, že v roku 2002 bolo 150 miliónov dievčat a 73 miliónov chlapcov donútených k pohlavnému styku či podrobených iným formám násilia vrátane nútených dotykov, pričom 53 000 detí pri tom zavraždili. "Veľa ľudí, vrátane detí, akceptuje násilie ako nevyhnutnú súčasť ich života," uvádza sa v 45-stranovej štúdii nezávislého odborníka Paula Sergia Pinheira.

Podľa medzinárodnej organizácie práce (ILO) v roku 2004 pracovalo vo svete 218 miliónov detí, pričom z toho 126 miliónov bolo zamestnaných v nebezpečných odvetviach. WHO tiež registruje 140 miliónov žien a dievčat, ktorých genitálie zmrzačili.

Zakážte násilie

"Vyzývam štáty, aby zakázali všetky formy násilia voči deťom, vo všetkých rámcoch, vrátane telesných trestov, škodlivých tradičných praktík - ako včasné a nútené svadby, mrzačenie genitálií u žien a vraždy žien členmi rodiny za údajné zneuctenie rodiny, sexuálne násilie a týranie a ostatné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie a trestanie," dodal Pinheiro.
Ani na Slovensku nie je týranie detí neznámym pojmom. Médiá tento týždeň rozoberali prípad dievčatka, ktoré rodičia bili doslova za všetko: že nechcelo jesť, že niečo nespravilo, že sa priečilo rozkazu rodičov. Bili ho až tak, že dnes ostalo slepé a ochrnuté, zrejme u neho bude aj mentálny postih. Výchova však nie je o bití a vydávaní rozkazov.

Čo je týranie?

Na Slovensku je problémom, že nie je vytvorená a systematizovaná terminológia v oblasti násilia - termín týrané dieťa nie je jednoznačne vymedzený. Mnohí potom váhajú – je to už týranie, alebo len „obyčajná“ facka? „Prax je často taká, že mnohé zistenia ostávajú dlho na úrovni konštatovania stavu a zbytočne dlho sa váha s takým opatrením, ktoré by mohlo tento stav zmeniť a zabezpečiť dieťaťu ochranu a bezpečí,“ hovorí na základe svojich skúseností psychologička z diagnostického centra v Košiciach Jana Mihaľová.

„Máme v svojej praxi prípady, že rodina je v evidencii celé roky - aj desať rokov! - bez toho, aby deťom niekto účinne pomohol,“ dodáva smutný fakt. Podľa nej záujem a blaho dieťaťa ešte stále nie sú prioritou, tak ako sa to proklamuje a ako to zaručuje zákon. „Ešte vždy sa viac prihliada na potreby a záujem rodičov, štát prostredníctvom svojich inštitúcií nevyužíva platné legislatívne možnosti na ochranu dieťaťa,“ tvrdí Mihaľová.

Ľahostajnosť

Malá citlivosť až ľahostajnosť voči týraniu a zanedbávaniu detí zo strany zainteresovaných profesionálov, ktorí by mali brániť záujmy dieťaťa z titulu svojej profesie, v niektorých prípadoch núti človeka pýtať sa, čo všetko sa ešte musí stať, aby to niekoho kompetentného vyburcovalo k činu. „Týranie dieťaťa je trestný čin, na ktorý sa vzťahuje oznamovacia povinnosť, hlavne u zainteresovaných profesií: sociálni pracovníci, lekári, učiteľky, policajti, vychovávateľky. Napriek tomu sa stáva, že lekár/lekárka pri preventívnej zdravotnej prehliadke skonštatuje syndróm týraného dieťaťa, ale dieťa je ponechané v rodine ďalšie roky.

V dôsledku ľahostajnosti všetkých kompetentných bol napríklad istý chlapec dlhých 5 rokov permanentne vystavený týraniu otca. Jeho osobnú výpoveď by si mal vypočuť každý, kto mohol zasiahnuť, a neurobil to. Tento konkrétny prípad je o to hroznejší, že išlo o dieťa mentálne retardované, ktoré nebolo schopné pomôcť si samo a v ktorého prípade spoločnosť na celej čiare zlyhala. Toto dieťa je obeťou nielen svojej rodiny, ale aj spoločnosti, ktorá ho mala chrániť,“ hovorí psychologička Jana Mihaľová. „Lekári/lekárky v nemocniciach pri opakovaných hospitalizáciách dieťaťa so zjavnými známkami zanedbávania, niekedy žiadajú o prešetrenie rodinnej situácie sociálne oddelenie, ale málokedy žiadajú spätnú väzbu o tomto šetrení o jeho výsledku.

Je to trestný čin

Aj napríklad sexuálny styk s maloletou osobou je trestný čin. Gynekológ/gynekologička v správe konštatuje, že dievča už malo sexuálny styk, ale neoznámi to ďalej a nič sa neprešetruje,“ vraví Mihaľová. Každý akoby čakal, že túto nepríjemnú povinnosť splní niekto iný.
Po preštudovaní 196 kariet detí do diagnostického centra v 173 z nich zaznamenali jednu, alebo aj viac foriem násilia a zanedbávania, najčastejšie išlo o zanedbávanie. Smutná štatistika, že?

Čo je teda vlastne to týranie? Podľa istej definície je týranie, zneužívanie a zanedbávanie akékoľvek nenáhodné, preventabilné, vedomé (prípadne aj nevedomé) konanie rodiča, vychovávateľa alebo inej osoby voči dieťaťu, ktoré je v danej spoločnosti neprijateľné a odmietané a ktoré poškodzuje fyzický, duševný a spoločenský stav dieťaťa a jeho vývin, prípadne spôsobuje jeho smrť. Ak máte akékoľvek známky o tom, že vo vašom okolí sa nachádza týrané dieťa, mali by ste to ohlásiť orgánom činným v trestnom konaní, prípadne sociálnemu úradu.

(Zdroje: tasr, redakcia, www.aspekt.sk)

Naposledy zmenené nedeľa, 27 júl 2014 22:58

Zdieľajte článok




Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

O nás

Portál Rodičom.sk je určený pre rodičov s deťmi. Týmto sa zameriava na širokú cieľovú skupinu jeden milión ľudí. Ponúka nielen praktické rady pri výchove detí, tehotenstve, školákoch či tínedžeroch, ale aj recepty, video návody a rady, diskusie...

Newsletter

Chcete viac skvelých článkov? Zadajte vašu adresu a pošleme vám ich...

Kontakt

Chcete sa niečo opýtať, poslať článok? Napíšte nám na: