Ako z dieťaťa vychovať poriadneho človeka?

Všetci chceme z našich detí vychovať slušných ľudí. Ukrajinská psychoterapeutka, Tatiana Zinchenko radí, čo by sme v žiadnom prípade nemali zanedbať.

"Nemusíme sa učiť milovať. Stačí, keď si na to spomenieme," tvrdí Tatiana. „Nie sú zlí ľudia, sú len zranené deti.“ (Nech máme akýkoľvek vek, vždy v nás ostáva zranené dieťa.) A práve to ranené dieťa chodí v dospelosti k psychológovi, snažiac sa bojovať s traumami, ktoré mu v drvivej väčšine spôsobujú sami rodičia. 

V detstve vzniká až 90% psychologických tráum. Doktorka Zinchenko rozdeľuje detstvo do dvoch základných periód:

1. perióda SYMBIÓZA:

Dieťa je s rodičom zajedno. Najmä s matkou tvorí jedno telo. Táto perióda trvá zhruba do 18. mesiacov. Cieľom tejto periódy je, aby nám dieťa dôverovalo a cítilo sa bezpečne. Učí sa, aké to je dôverovať, milovať a nebáť sa. Dieťa bezpodmienečne miluje všetkých navôkol zhruba do 4. mesiacov života, pretože je to jeho prirodzený stav. Usmieva sa na všetkých ľudí, necíti nenávisť. Po tomto období veľmi záleží od rodičov, čo v ňom vypestujú. V tejto perióde je obrovská potreba dieťaťa fyzického kontaktu. Cez kontakt cíti spojenie s rodičmi, i to, že je milované. Niektorí rodičia však dieťa berú ako záťaž, snažia sa ho vychovávať formálne, zabezpečiť materiálnu stránku bytia, no chýba vnútorné spojenie. Dieťa nedostáva lásku ako odpoveď. Dieťa sa tak učí správaniu svojich rodičov na základe napodobňovania ich reptania, nadávania, svárov a iných šablón komunikácie a vnímania sveta. Ak v prvej perióde nie je zabezpečená láska, ako základ celého bytia, z takéhoto dieťaťa vyrastá človek, ktorý sa bude snažiť nájsť ubezpečenie a duchovno vo vonkajšom svete. V dospelosti môžu u neho vznikať závislosti (na partnerovi, hry, káva, alkohol, cigarety), pretože to, čo malo dostať vnútornou väzbou, hľadá vo vonkajšom. Vo vzťahoch sa objavuje strach a obava. Aj keby takéhoto človeka partner každý deň ubezpečoval o láske, nebude tomu veriť a stále bude žiadať viac, ďalšie dôkazy lásky. Vzniká nespokojnosť, tenzia a výčitky. Nebude nikdy spokojný Aj keby na seba pritiahol všetku pozornosť sveta, budú sa správať ako čierna diera, všetku pozornosť spotrebujú na vlastný egoizmus. Vo vzťahoch pripútanosť nie je možné nazvať láskou. Tento chýbajúci tok vnútornej lásky sa však dá obnoviť. Stačí, keď si to uvedomíme. Netreba to vyčítať rodičom, pretože oni opakujú len to, čo videli. Netreba ich odcudzovať. Pochopením a súcitom sa zbavujeme bolesti. Ďalším predpokladom zbavenia sa bolesti je naučiť sa vďačnosti. Za všetko, aj keď „len“ za to, že sme ráno dokázali vstať z postele.


2. perióda SEPARÁCIA:  (dieťa sa učí slobode)

Táto fáza určuje, nakoľko sa sami cítime slobodní. Trvá zhruba od 18 m do 36 m. Učí dieťa samostatnosti. Skúma vlastné možnosti. Úlohou rodičov je zabezpečiť bezpečné podmienky. Formuje sa sebaistota a zodpovednosť. 1. porucha tejto fázy: keď rodič robí všetko za dieťa (vychádza to z jeho vlastného egoizmu, z presvedčenia, že on vie všetko najlepšie). Dieťa rodič kritizuje: „Robíš to zle, pomaly...“ výsledkom toho je potlačovanie, obmedzovanie, no v dospievaní dosiahneme opak. Dieťa rebeluje už pri najmenšom obmedzovaní, kritike, pretože v tejto fáze nedostalo bezpečnú slobodu s nastavením hraníc. Druhou poruchou tejto fázy je , že rodiča ho nepodporujú v procese spoznávania sveta (napríklad spadneš, nechoď tam, nerob to, to nezvládneš, na to nemáš, ak tam pôjdeš, vezme ťa čert a podobne). Dieťa odporuje a keď vyrastie, začína sa brániť v snahe niečo dokázať. U dieťaťa sa miesto slobody formuje nedôvera. Poruchou druhej periódy je, že takýto jedinci utekajú zo vzťahov, necítia sa slobodní, vo vzťahu hneď vycítia, že ich niekto „buzeruje.“ Všetko berú osobne.
„Pokiaľ niečo prekáža v dokončení vývoja v prvých dvoch etapách, potom v priebehu celého života sa budú opakovať procesy zamerané na dokončení etáp psychického vývoja. Výsledkom nedokončenej separácie je spoluzávislosť. Spoluzávislý človek bude lipnúť na partnerovi v snahe dokončiť etapu spojenia, stáva sa veľmi pripútaným alebo závislým. Alebo v snahe dokončiť etapu separácie sa človek dištancuje a izoluje, tj. Stáva sa závislým. Môže taktiež „chodiť v kruhu“ a vracať sa od prvého k druhému.“

Cieľom nenaplnenia prirodzených potrieb v jednotlivých fázach vývoja je vytváranie závislých vzťahov. Vznikajú strachy, nenaplnením Symbiózy sa človek podvedome obáva straty partnera, vplyvom nenaplnenia Separácie, akýkoľvek cudzí názor vníma ako hrozbu. Aj tak sa však musíme snažiť spolupracovať a reagovať. Napätie premeniť na žart, pretože väčšina ľudí na kritiku reaguje buď útekom, alebo agresivitou, ale nespracovaná situácia sa nám môže vrátiť v inej životnej podobe. Treba pochopiť, že to, čo sa deje, je vnútorná projekcia. Základom je komunikácia. Vždy sa dá spolupracovať.

 
Treba však dať pozor, aby sme pri periódach vývoja dieťaťa nevypestovali kult dieťaťa. Ak dieťa povýšime na všetko ostatné, nestanovíme hranice, aby sme neurazili jeho „božskosť,“ nepodporíme v ňom dobro, ale egoizmus. Bude sa vyvyšovať nad ostatných a nadobudne v sebe mylné presvedčenie, že ostatní ľudia sú tu preto, aby plnili jeho potreby. Konieckoncov uškodí to aj nám, aj dieťaťu. Dieťa si bude myslieť, že okolo neho sa točí celý svet a nebude vedieť spracovať sebamenší nesúlad. Verím, že každý rodič nájde správnu mieru svojho chovania.

Naposledy zmenené utorok, 11 apríl 2017 11:30

Zdieľajte článok




Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

O nás

Portál Rodičom.sk je určený pre rodičov s deťmi. Týmto sa zameriava na širokú cieľovú skupinu jeden milión ľudí. Ponúka nielen praktické rady pri výchove detí, tehotenstve, školákoch či tínedžeroch, ale aj recepty, video návody a rady, diskusie...

Newsletter

Chcete viac skvelých článkov? Zadajte vašu adresu a pošleme vám ich...

Kontakt

Chcete sa niečo opýtať, poslať článok? Napíšte nám na: