Keď je život jednou veľkou skúškou

Care Wright diagnostikovali v štvrtom mesiaci tehotenstva rakovinu. Kvôli tomu musela predčasne porodiť tretieho synčeka. No taký zvrat by asi nikto nečakal…

Našťastie (či chvalabohu?) nikdy nevieme, čo nás čaká za ďalšími dverami. Život má pre nás niekedy také prekvapenia, ktoré by sme si sami nevybrali. Vraví sa, že všetko, čo nás nezabije, nás posilní. Len keby tých skúšok bolo trošku menej, však? Mamička Cara Wright, by o tom vedela rozprávať. Vypočujte si jej príbeh, ktorý sa asi len ťažko pochopí…

Pár sa však rozhodol zabojovať s rakovinou.

“V živote by som si nebola pomyslela, že sa mi to môže stať,” vyznáva sa mamička. “Bol to pre mňa šok. Rakovina je niečo, čo bežne nezapočítame do svojho životného programu.” Je to tak. Našťastie nemyslíme na to, že by sme mohli ochorieť, alebo nebodaj… Ale to už predbiehame. Čo sa teda stalo?

30-ročnej Care v 4. mesiaci tehotenstva diagnostikovali ovariálny nádor. Deň, keď sa jej podarilo vyliečiť, mal patriť medzi tie najšťastnejšie okamihy života. Miesto toho sa z neho stal jedným z tých najhorších.

Synček, predčasniatko Olly, ktorý mal iba tri mesiace, náhle odišiel. Carin manžel ho dal spať do košíka a na pár minút sa vzdialil. Keď sa o chvíľku vrátil, synček už nedýchal. Volal záchranku, ktorá sa pokúsila chlapčeka oživiť. Napriek snahe lekárov však už bolo neskoro. Podľa pitevnej správy chlapček zomrel na syndróm náhleho úmrtia dojčiat (SIDS).

“Lekári nám síce tvrdia, že sme pre malého nemohli nič viac urobiť, ale to našu bolesť nezmenší,“ vyznáva sa mamina.

Rakovinu vaječníkov jej diagnostikovali pri rutinnej prehliadke. Cara sa stále sťažovala na raňajšiu nevoľnosť, no lekárovi sa to nezdalo. Preto urobil podrobné testy.

“Paradoxne na tom je, že keby som nebola otehotnela, nezistili by mi včas rakovinu. Olly ma zachránil.”

Chlapček sa narodil v 29.týždni tehotenstva, vážil len 1.780 g. Týždeň po pôrode začala Cara s intenzívnou terapiou. Doktori sa tešili z napredovania malého chlapčeka. Okrem toho, že ho museli kŕmiť cez sondu, nemal žiadne komplikácie. Preto bol jeho odchod taký nečakaný. Chemoterapia však bola veľmi náročná, Cara sa cítila zle a vypadali jej vlasy, no malý synček bol pre ňu hnacím motorom.

Z nemocnice ju s dobrými prognózami púšťali  17. septembra 2010. Presne v ten deň zomrel jej maličký syn. Život však pre nás má neraz nečakané prekvapenia. Doktori povedali Care, že žiaľ kvôli nádoru už nikdy nebude mať ďalšie deti. Ale stal sa zázrak. V auguste 2012  sa im narodila dcérka Maisy a v Novembri 2014 druhý synček Logan.

“Olly bude navždy ich starší brat..”  Nikdy naňho nezabudnú a navždy bude v ich srdciach. Rastie však počet žien, ktoré každoročne zomierajú na rakovinu vaječníkov. Je to tichý zabijak. A Cara? Mala šťastie v nešťastí. Je však príkladom, že nech nám život nadelí čokoľvek, vždy sa nám oplatí zabojovať. Pretože za tými dverami sa môže skrývať aj šťastie...

Foto | Zdroj: dailyrecord.co.uk

Naposledy zmenené utorok, 28 marec 2017 09:02

Zdieľajte článok




Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

O nás

Portál Rodičom.sk je určený pre rodičov s deťmi. Týmto sa zameriava na širokú cieľovú skupinu jeden milión ľudí. Ponúka nielen praktické rady pri výchove detí, tehotenstve, školákoch či tínedžeroch, ale aj recepty, video návody a rady, diskusie...

Newsletter

Chcete viac skvelých článkov? Zadajte vašu adresu a pošleme vám ich...

Kontakt

Chcete sa niečo opýtať, poslať článok? Napíšte nám na: