Napriek tomu, že nemám maternicu, som žena!

„Narodila som sa síce bez maternice a vagíny, no som rovnako žena ako všetky ostatné,“ tvrdí 20-ročná Tasha Bishop, ktorá sa podelila so svojim neuveriteľným príbehom.
Predstavte si, že sa narodíte ako žena. No lekári zistia, že nemáte maternicu, ani časť vagíny. Čo to všetko obnáša?
V 13-tich som bola na internáte. Všetky spolužiačky pomaly začali menštruovať. Potichu som im závidela, pretože dostať prvú menštruáciu bolo predsa znakom dospievania. Cítila som sa trápne, že to ešte nemám. Keď sa ma spýtali, či som to dostala, radšej som klamala a všetkým som tvrdila, že áno. Cítila som sa pod tlakom a aj ja som sa chcela vyhnúť raz mesačne plávaniu ako väčšina mojich rovesníčok.
 
Ale klamstvá len začali. Tak som tomu chcela uveriť, že to dostanem, že som aj mame povedala, že som to dostala. Spätne sa na to pozerám, že to bola poriadna hlúposť, ale v tom veku? Jednoducho som chcela patriť do bandy.
O dva roky neskôr, keď som mala 15 a ešte stále som nemenštruovala, začala som sa už obávať. Nie preto, že mi mama pravidelne kupovala hygienické potreby, ktoré som nepotrebovala. V jeden deň som to však už nevydržala. Keď ma mama viezla do nemocnice so zlomenou rukou, všetko som jej povedala. 
 
Povedala som jej pravdu a zatiaľ čo som čakala, že sa začne hnevať kvôli tom, že zbytočne kupovala tampóny, ale skôr jej to prišlo celé smiešne. Vraj sa nemám čoho obávať. Jednoducho niektoré deti dospievajú neskôr. Ale o rok neskôr, keď moje kamarátky pomaly prišli o panenstvo, začala som sa vážne obávať, pretože som to stále nedostala. Bála som sa, či vôbec budem mať môcť sex (to nám na hodine sexuálnej výchovy nikto nevysvetľoval). Dostávala som úplnú paniku, či som vôbec žena.
 
Nakoniec som išla k doktorovi. Prezerali ma viacerí experti a nakoniec, keď nič nezistili, urobili mi ultrazvuk. To, čo tam uvideli (respektíve neuvideli), mi úplne zmenilo život.
"Vyzerá to tak, že vo vnútri nič nemáte," povedal mi necitlivo gynekológ. Narodila som sa bez maternica, bez kŕčka maternice, s jedným vaječníkom a vagínou, ktorá zvonku vyzerá úplne normálne, a vo vnútri nič nie je. Diagnostikovali mi Mayer Rokitansky Küster Hauser Syndrome (MRKH), naozaj veľmi vzácne ochorenie. Začali ma testovať, až kým prišli na konečnú diagnózu. Dokonca mi zisťovali hladinu ženských hormónov, aby zistili, či som skutočne žena. 
Pre 16-ročné dievča to je, samozrejme, šok. Veľmi ťažko som to prijímala. V hlave som mala milión otázok. Som biologicky ženou, ale nevedela som, v čom ma to ovplyvní. Ako bude vyzerať môj sexuálny život? A čo deti? Budem vôbec môcť mať deti? 
 
K dispozícii bolo len veľmi málo informácií; šanca, že vaječník bude produkovať vajíčka, bola minimálna. Začala som hľadať niečo o IVF, ale nakoniec som to nechala na obdobie, kedy budem deti skutočne plánovať.
Bolo však očividné, že nebudem môcť mať normálny sex. Gynekológ mi vravel, aké mám možnosti, ak by som chcela bežne sexuálne fungovať, budem musieť podstúpiť „proces dialtácie.“
Spočíva to v zavedeniu ťažkého dilda do pošvy na klinike, pričom je to veľmi bolestivá záležitosť.  Po skúškach som sa začala viac zaoberať možnosťou, že by som s niekým chodila. Ale ako mu mám vysvetliť, že aj keby som chcela mať sex, jednoducho nemôžem? Nakoniec priateľstvo z kamarátom zo školy prerástlo v niečo viac. Po dvoch mesiacoch randenia som mu povedala to, čo ma najviac trápilo. Zobral to veľmi v pohode a bol mi neskutočnou oporou.
Po roku chodenia som vyhľadala kliniku kráľovnej Charlotte v Londýne, kde som podstúpila „liečbu“ prostredníctvom dilatácie. Počas jedného týždňa som každý deň musela mať na 8 hodín vo vnútri umelý dilatátor.
Bolesť bola naozaj neznesiteľná. Liečba spočívala v tom, že vagína sa musela umelo rozšíriť. Tú bolesť však neprajem nikomu. To, že všetci vedeli, že som v nemocnici, aby som sa mohla vyspať z frajerom, bolo asi zo všetkého najtrápnejšie. Našťastie som stretla milú sestričku, s ktorou sa dalo rozprávať o všetkom.
Poradila mi, nech si na „prvú noc“ kúpim pekné spodné prádlo a naozaj mi to pomohlo. Nikdy však nebudem mať úplne v pohode moju vagínu.

Musím ju pravidelne precvičovať (aj keď viem, že to blbo znie), aby sa opäť nevrátila do predchádzajúceho stavu). Nikdy nevieme, čo nám život nadelí. No ja som sa rozhodla bojovať. A svoju voľbu neľutujem.        
 
Foto: Instagram.com | Zdroj: redbookmag.com 
Naposledy zmenené pondelok, 13 marec 2017 13:21

Zdieľajte článok

Súvisiace položky (podľa značky)




Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

O nás

Portál Rodičom.sk je určený pre rodičov s deťmi. Týmto sa zameriava na širokú cieľovú skupinu jeden milión ľudí. Ponúka nielen praktické rady pri výchove detí, tehotenstve, školákoch či tínedžeroch, ale aj recepty, video návody a rady, diskusie...

Newsletter

Chcete viac skvelých článkov? Zadajte vašu adresu a pošleme vám ich...

Kontakt

Chcete sa niečo opýtať, poslať článok? Napíšte nám na: