Školská inšpekcia: čo kritizujú rodičia a žiaci?

Štátna školská inšpekcia každoročne zverejňuje správu o zozname prijatých sťažností na školy. Straaašne dlhé správu sme si za vás preštudovali (a bola to fuška, verte!) a zistili sme, na aké typy škôl rodičia podávajú najviac sťažností, čoho sa týkajú a čo sa zase nepáči žiakom. Ak chcete vedieť viac, čítajte ďalej.

V školskom roku 2011/2012 kancelária hlavného školského inšpektorazaevidovala spolu 418 podaní proti školám a školským zariadeniam. Z nich bolo 277 klasifikovaných ako sťažnosť a prešetrovalo sa 141. Najviac podaní, konkrétne 45 % zaslali školskej inšpekcii rodičia. Deti adresovali 10 % podaní. Viac ako dve tretiny sťažností smerovalo proti riaditeľom škôl a školských zariadení. Učiteľov sa týkalo 29 percent podaní. Riaditelia mali podľa autorov poddaní pochybiť pri prijímacom konaní, neobjektívnom hodnotení, zabezpečení komisionálnej skúšky či kvalifikovanosti výučby predmetov, predovšetkým cudzích jazykov, ale aj v oblasti správneho konania alebo pri vylučovaní žiakov stredných škôl zo štúdia.

Predmetom sťažností na učiteľov bola najmä nevhodná komunikácia s rodičmi, používanie telesných trestov, neobjektívna klasifikácia prospechu, slabá kvalita výchovno-vzdelávacieho procesu či neodučené hodiny. Správa taktiež konštatuje nárast podaní voči násiliu v škole a najmä neochoty riešiť tento problém a poukazuje na fakt, že v posledných rokoch pribúdajú sťažnosti týkajúce sa zneužívania moderných informačných technológií  - internetu a mobilných telefónov, čím dochádza k porušovaniu práv učiteľov i žiakov.

Ako sú na tom materské školy: vybavené sú dobre, ale počítače pre deti majú niekedy riaditelia
Školské vzdelávacie programy v škôlkach v škôlkach sú dobré, avšak nie vždy aktuálne, a chýbajú v nich niektoré údaje a časti. To sú však pre mnohých rodičov "len papiere", dôležité je, že sa škôlky snažili: v rámci možností v spolupráci so zriaďovateľmi, sponzormi a finančnými prostriedkami získanými z rôznorodých projektov obnovovali a rozširovali spektrum didaktických pomôcok, rekonštruovali budovy a revitalizovali školské areály.
Materské školy sú vybavené digitálnymi technológiami a edukačnými programami. Avšak účel národného projektu ohľadom počítačovej gramotnosti nerešpektovalo 16 % škôl tým, že zamedzili deťom prístup k počítaču a tlačiarni, pretože ich dali do kancelárie riaditeľa, kde deti nemajú prístup. 

E-mailovú komunikáciu so zákonnými zástupcami, zriaďovateľom a rôznymi inštitúciami využívalouž  44,4 % MŠ. Učitelia a deti mali voľný prístup k internetu v 65 % škôl, ktorý však ojedinele využívali na konfrontovanie príkladov virtuálneho a reálneho života. Zriadenú telocvičňu malo 29 MŠ (18,95 %), na vzduch však deti chodili prevažne často.

Ako sú na tom základné školy: slabé využívanie počítačov, zvýšená šikana, financie sa na školách nepreberajú
Vo väčšine škôl vytvárali pedagógovia pre žiakov podnetné sociálno-emočné prostredie, umožňovali im angažovať sa v realizácii ekologických, environmentálnych, charitatívnych projektoch a v projektoch zameraných na modernizáciu vzdelávacieho procesu. Nepriaznivý vplyv na výchovno-vzdelávací proces i domácu prípravu žiakov však malo takmer v polovici škôl nedodanie niektorých učebníc a učebných textov. Vybavenie kabinetných zbierok učebnými a kompenzačnými pomôckami bolo v školách primerané. Napriek dobrému, niekde nadštandardnému vybaveniu didaktickou technikou, vrátane IKT, sa v 88 % subjektov v priebehu inšpekcií vo vyučovaní didaktická technika nevyužívala.
Typickou črtou väčšiny vyučovacích hodín je aj naďalej (vrátane hodín občianskej výchovy/náuky o spoločnosti) vysvetlenie nového učiva frontálne formou výkladu či riadeného rozhovoru, a len ojedinele formou zážitkového učenia. A hoci sa na niektorých hodinách učiitelia snažili, aby vyučovanie bolo aj zážitkové, na výsledku to nebolo až tak badať. Výrazná snaha bola zreteľná najmä na hodinách jazykov, napriek tomu mali viacerí žiaci ťažkosti s čítaním textov, s formulovaním otázok, nemali dostatočnú slovnú zásobu v materinskom či v cudzom jazyku. Ich odpovede boli zväčša jednoslovné alebo krátke, neucelené. 

Ďalším veľkým negatívom je, že prevažná väčšina ZŠ nevenovala žiadnu pozornosť problematike finančnej gramotnosti.

Napriek snahe vytvoriť bezpečné školské prostredie sa podľa vyjadrenia žiakov vyše 13 % v škole necítilo bezpečne, 17 % malo strach z niektorého spolužiaka. Vlastnú negatívnu skúsenosť so šikanovaním potvrdilo 24 % respondentov, väčší podiel priznali chlapci, o niečo menej bolo šikanovanie signalizované zo strany dievčat. U chlapcov sa výraznejšie ako u dievčat prejavilo šikanovanie žiakom z inej triedy.
Svedkom šikanovania niekoho iného bolo až 44 % žiakov. Svoju účasť na ubližovaní spolužiakovi priznalo 25 % respondentov, pričom v prevahe boli chlapci. Prítomnosť šikanovania bola potvrdená najčastejšie v priestoroch školy počas prestávky (25 %), v podobnom rozsahu sa s ním žiaci stretli i mimo školy (24 %). Vo vyjadreniach dievčat a chlapcov vo vzťahu k jeho lokalizácii neboli veľké rozdiely.
V spôsoboch šikanovania, ktoré uvádzali riaditelia i žiaci, prevažovalo ponižovanie, zastrašovanie, vysmievanie sa, vyskytovalo sa aj telesné napadnutie. Pri oznámení negatívnej skúsenosti žiaci najviac dôverovali rodičom, triednemu učiteľovi, priateľovi, spolužiakovi, výchovnému poradcovi sa zverilo len 1 % žiakov. Koordinátora prevencie vyhľadalo iba 0,2 % respondentov. Vzhľadom na to, že boli ustanovení v 93 % škôl, žiaci s ich kompetenciami pravdepodobne neboli dostatočne oboznámení, alebo je možné predpokladať, že im nedôverujú.
K riešeniu náznakov negatívneho správania žiakov alebo výskytu šikanovania školy ako najúčinnejšiu formu využívali pohovor s agresorom a jeho rodičmi, individuálny rozhovor so žiakom, niektoré zvolili zabezpečenie odbornej starostlivosti. Žiaci navrhovali aj prísnejší postup - zníženú známku zo správania, pokarhanie pred žiakmi školy, preradenie na inú školu.

Ako sú na tom stredné školy: nudní učitelia, nezáživný výklad učiva, veľká šikana

Najviac závažných nedostatkov s priamym dopadom na kvalitu vyučovania sa vyskytovalo v programoch smerom k učebným plánom a k učebným osnovám, pričom úroveň niektorých bola nevyhovujúca. Veľmi vážne nedostatky sa zistili pri vysvetľovaní učiva: výklad učiteľov bol pre žiakov často nezrozumiteľný, učitelia sa obmedzujú len na mechanické a neprimerane dlhé diktovanie učiva. Nepoužívajú takmer vôbec pomôcky, dokonca ani v prípade, že si to charakter preberanej témy vyžaduje. Na viac ako tretine vyučovacích hodín (35 %) sa nevyskytovala žiadna forma práce s textom v akejkoľvek jeho podobe, prípadne sa neúčelne obmedzila len na jeho prečítanie. Ak učitelia použili aj didaktickú techniku, tak zase len nevhodne - na odpisovanie poznámok. Niektorí učitelia dokonca nevyužívali ani dostupné učebnice, zamenili ich za časovo neprijateľne dlhé diktovanie novej učebnej témy.

Žiaci teda boli na hodinách v stredných odborných školách zväčša znudení, učitelia im ubili dlhým diktovaním učiva, siahodlhým monológom plmným cudzích slov, a nesnažili sa ich povzbudiť, motivovať k učeniu. Následkom toho na hodinách prevažovalo vyrušovanie, podľa žiakov sú hodiny málo zaujímavé a učitelia u nich sčasti aj preto stratili rešpekt. 

V prípade šikanovania žiaci prejavili najväčšiu dôveru priateľom, spolužiakom, rodičom. Oveľa menej sa obracali na učiteľov. Je zarážajúce, že značná časť žiakov šikanovanie nikomu neoznámila. Najvýraznejšia nedisciplinovanosť žiakov bola počas prestávok, kedy bolo jasne vidieť vzájomnú neúctu medzi žiakmi, časté používanie vulgarizmov a urážok. V posledných rokoch sa čoraz častejšie vyskytujú sťažnosti týkajúce sa zneužívania internetu a mobilných telefónov, čím dochádza k porušovaniu práv učiteľov

Naďalej sú podávané sťažnosti súvisiace s ukončovaním štúdia na stredných školách. Niektorí učitelia boli naozaj zaujatí a schválne nedovolili žiakom ukončiť štúdium. Námietky smerujúce proti učiteľom boli najmä: nízka úroveň vyučovania, neobjektívna klasi kácia prospechu, neobjektívna klasi kácia na ústnych a písomných maturitných skúškach, neplnenie učebných osnov, sčasti alebo úplne neodučené hodiny, nepedagogický prístup k žiakom (nadávky, psychický nátlak), nezohľadňovanie špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb žiakov.

Zdroj: SŠI

Naposledy zmenené pondelok, 27 máj 2013 16:55

Zdieľajte článok

Autor

Adam



Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

O nás

Portál Rodičom.sk je určený pre rodičov s deťmi. Týmto sa zameriava na širokú cieľovú skupinu jeden milión ľudí. Ponúka nielen praktické rady pri výchove detí, tehotenstve, školákoch či tínedžeroch, ale aj recepty, video návody a rady, diskusie...

Newsletter

Chcete viac skvelých článkov? Zadajte vašu adresu a pošleme vám ich...

Kontakt

Chcete sa niečo opýtať, poslať článok? Napíšte nám na: