Hyperaktívne dieťa: prejavy, ako mu pomôcť

Máte doma malé vrtielko, ktoré nikde neposedí, nevie sa na nič dlho sústrediť a stále je v pohybe? V škole vyrušuje, robí zle ostatným deťom, a učiteľka si s ním nevie rady? Príkazy ani školský poriadok mu nič nehovoria?

 

Ako vyzerá hyperaktívne dieťa?
Hyperaktívne dieťa, alebo inak dieťa s poruchami sústredenia (po starom ľahká mozgová dysfunkcia), sa prejavuje celou škálou najrozličnejších problémov, kvôli čomu sa často dostávajú do konfliktu so svojím okolím (rodičmi, školou). Samé však za svoju poruchu nemôžu, svoje správanie nevedia ovládať, aj keby chceli. Je potrebné ich najmä upokojiť a podať im pomocnú ruku, než ich za ich správanie (ktoré nevedia ovplyvniť), trestať.

Porucha pozornosti a hyperaktivita nie sú choroby!! Je to stav mozgovej činnosti, spôsob fungovania mozgu. Mozog je z rôznych príčin nastavený na nadmernú aktivitu, chýbajú alebo sú oslabené tlmivé procesy mozgu, ktoré brzdia zvýšenú motorickú činnosť. Tento fakt sa prejavuje nasledovne celým radom príznakov:

- Hyperaktívne dieťa nevie obsedieť na jednom mieste, stále sa vrtí, v škole každú chvíľu stáva, hlási sa, vyrušuje, berie deťom učebnice, vyzerá, ako by ho činnosť okolo neho nezaujímala

- Je nedbanlivé, zábudlivé, nevie sa dlhšie sústrediť na žiadnu činnosť

- Môže mať poruchy motoriky, spravidla trpí aj poruchou učenia (porucha čítania, pravopisu, matematických schopností), prípadne poruchami reči

- Je veľmi impulzívne, často koná bez rozmyslu

- Učitelia rodičom týchto detí často hovoria, že majú nevychované, lenivé, zábudlivé a nedisciplinované deti

- Často menia školu, pretože ani na jednej s nimi učitelia alebo deti „nevydržia“ – hovorí sa im aj "šibované" deti

- V škole majú nevyrovnané výkony, niekedy im práca ide, inokedy vôbec nie

- Majú ťažkosti so samostatnou prácou

- V noci chodia neskoro spávať a ráno vstávajú veľmi skoro

- Sú stále akoby v pohybe, vrtia sa, padajú zo stoličky, kývu nohami, hojdajú sa na stoličke

- Môžu sa dokonca aj agresívne správať: biť iné deti, hrýzť ich, robiť im zle.
- V škole sú často neúspešné, pretože nie sú schopné naučiť sa čítať, písať a rátať pomocou bežných výukových metód.

- Často sa stáva, že učitelia, a dokonca ani samotní rodičia (nevyspatí, vystresovaní, školou hanení) výchovu takéhoto dieťaťa nezvládajú. Nevedia totiž, ako jeho správaniu zabrániť často vravia, už nemajú na jeho výchovu „nervy.“

- Napriek tomu, že hyperaktívne dieťa vyzerá drzo a nespratne, máva malú sebaúctu a trpí značnou vnútornou frustráciou, pretože sa nevie uvoľniť a nevie svoje správanie zmeniť.

Ako sa dá hyperaktívnemu dieťaťu pomôcť?
Učiteľ by si mal uvedomiť, že prejavy hyperaktivity väčšinou nie sú vedomými priestupkami žiaka proti školskému poriadku. Žiak za ne spravidla nemôže, vyučovanie chápe ako utrpenie a proti tomu sa bráni. Dieťa by sa malo najmä chváliť, a nie neustále haniť za to, čo mu nejde a čo nezvládlo. Ak dieťa päťkrát po sebe dostane napríklad zlé body za pomalosť, určite ho to nebude motivovať, aby bolo rýchlejšie - skôr to v ňom vyvolá frustráciu a prestane sa snažiť.

Deti trpiace  poruchami správania sú často považované za „problémové deti“, čo je nesprávny prístup k nim, ktorý im škodí. Dieťa je len nositeľom problému, ale nie je problémovým dieťaťom, čo je z hľadiska terapie veľmi dôležité. Hyperaktívne dieťa sa snažte pri učení upokojiť, nerozptyľovať, byť pri ňom trpezlivý. Namiesto nadávok, kriku a urážok typu: „Ty si taký pomalý! Ako  to, že to nechápeš?! Pozri sa, Katka to už dávno vie!“, podajte svojmu dieťaťu pomocnú ruku.

Uvedomte si, že nepokoj u hyperaktívnych detí spôsobuje, že sú akoby „nabité energiou“, nevedia si vybrať z podnetov okolia tie, ktoré sú pre určitú činnosť podstatné a sústrediť sa na ne – vnímajú všetko, robia všetko naraz a na nič sa nevedia zamerať poriadne. Dieťa netrestajte za to, čo neurobilo vedome zle, alebo za to, čo nedokáže. To však neznamená, že mu nemáte určiť hranice – dieťa musí vedieť, kedy jedná správne a kedy nie, a s čím nesúhlasíte.

Na druhej strane to neznamená, že by dieťa nemalo poznať hranice a všetko mu budete mlčky tolerovať: potrebuje mať v hlave jasno v tom, kedy jedná nesprávne a s ktorými jeho riešeniami nesúhlasíte. Ak má dieťa záchvaty zlosti, naučte sa ich zvládať. Je to vlastne akýsi výbuch, uvoľňujúci napätie v dieťati. Dieťa je v tranze, plné hnevu, negatívnych pocitov a nevie sa kontrolovať. V tomto prípade nemá zmysel dieťaťu dohovárať, rozprávať sa sním, alebo ho prekrikovať – jednoducho vás nevníma. Dajte pozor, aby si neublížilo alebo aby neublížilo druhým. Pomôcť môže, ak ho posadíte na svoje kolená a silno objímete. Po záchvate ho upokojte, pretože aj ono môže byť z neho vydesené. Potom sa snažte pokračovať v normálnej činnosti.

Navštívte psychológa a stanovte dieťaťu individuálny výchovný plán, podľa ktorého bude postupovať. Psychológ by mal určiť, akým spôsobom sa má s dieťaťom pracovať (úlohy môže robiť na viackrát, ku koncu vyučovania mať väčší oddych ako ostatné deti, nenútiť ho robiť činnosti, ktoré mu vyslovene nejdú), v prípade vážnejšej poruchy môže nasadiť upokojujúce lieky, ktoré v deťoch utlmia nepokoj a umožnia im si oddýchnuť. Niektoré deti si potom tieto lieky vyslovene pýtajú: Maminka, daj mi ten liek, chcem si oddýchnuť.

 

Naposledy zmenené streda, 16 január 2013 10:19

Zdieľajte článok




Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

O nás

Portál Rodičom.sk je určený pre rodičov s deťmi. Týmto sa zameriava na širokú cieľovú skupinu jeden milión ľudí. Ponúka nielen praktické rady pri výchove detí, tehotenstve, školákoch či tínedžeroch, ale aj recepty, video návody a rady, diskusie...

Newsletter

Chcete viac skvelých článkov? Zadajte vašu adresu a pošleme vám ich...

Kontakt

Chcete sa niečo opýtať, poslať článok? Napíšte nám na: