Šikanu pozná takmer polovica žiakov

Takmer polovica žiakov priznala, že boli obeťou šikany. Tretina opýtaných detí sa so svojim trápením nikomu nezdôverí. Viac ako polovica prípadov šikany sa stáva priamo v školskom prostredí. Tretina žiakov uviedla, že bolo svedkom šikany.

33,6% prípadov šikany bolo formou vulgárnych nadávok a 18,7% prípadov formou agresívneho správania. Viac ako tretina prípadov šikany nebola napriek sťažnostiam vôbec riešená. Hrozné čísla...

Predstavte si, že ste sa opäť vrátili do školskej lavice a každý deň musíte svojmu spolužiakovi nosiť nové hračky, pretože len vďaka tomu vás nebude zosmiešňovať v kolektíve, nebude vám brať desiatu či dokonca ubližovať. Presne to je príbeh malej Lucky, ktorá deň čo deň nosila v školskej taške hračky, ktoré potom rozdávala svojim spolužiačkam. Keď sa to dozvedela jej matka, chcela situáciu okamžite riešiť, žiaľ neúspešne: Lucku musela nakoniec prihlásiť na inú školu.

„Dôvody šikany môžu byť rôzne. Disharmonické, narušené rodinné prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, rodičia, ktorí dieťa príliš trestajú alebo si ho nevšímajú, túžba upútať pozornosť spolužiakov či učiteľov a iné. Základom prevencie šikanovania je naučiť deti zvládať hnev a zlosť, byť empatickým k správaniu a prežívaniu ľudí okolo seba," hovorí školská psychologička prof. PhDr. Eva Gajdošová, PhD.

Dnes už vieme s touto situáciou niečo urobiť

Na Slovensku sa už niekoľko rokov realizuje  program s názvom Druhý krok,  ktorý v školskom prostredí pomáha riešiť agresiu, násilie, šikanovanie, týranie, hyperaktivitu, introverziu a rozvíja u detí empatiu, komunikačné zručnosti, morálne správanie, dobré sociálne vzťahy, súdržnosť v triede a spoluprácu školy a rodiny. V roku 2014 sa program Druhý krok dostal do 54 škôl. Momentálne je do tohto projektu zapojených už 154 základných škôl, ktoré tento program zaradili do vyučovania v rámci predmetu etická výchova.

Fungovanie a prínos programu

Program funguje na princípe fotografií, ktoré zobrazujú konkrétnu emóciu, či situáciu – šťastné deti, deti smutné aj nahnevané. Zobrazuje aj vzťahy v rodine či v škole. Špeciálne vyškolený pedagóg vedie na základe týchto fotografii s deťmi diskusiu, pýta sa ich na zobrazené emócie, na to, či sa deti v takejto situácii ocitli, kedy a ako ju riešili.

Napríklad, v prípade negatívnych emócii sa snaží žiakov priviesť k záveru, ako smutnému či nahnevanému kamarátovi pomôcť. Učitelia, ktorí s týmto programom už pracovali, zaznamenali vo svojej triede veľký pokrok a pozorovali viaceré pozitívne reakcie a prejavy správania žiakov. Deti si viac ako dovtedy všímali emócie na tvárach svojich spolužiakov, začali ich postupne identifikovať na základe neverbálnych prejavov a verbálne opisovať. Deti boli schopné vcítiť sa do prežívania iných – opísať, čo spolužiak prežíva, či je skľúčený, veselý a i. 

Rodičia mnohokrát ani netušia, čo ich dieťa v škole prežíva,“ vysvetľuje psychologička prof. PhDr. Eva Gajdošová, PhD. Podľa aktuálnych prieskumov sa totiž až tretina opýtaných detí so svojim trápením nikomu nezdôverí. „Program Druhý krok má zmysel a deťom skutočne pomáha. Niekedy až natoľko, že práve deti vychovávajú svojich rodičov. Jedna moja žiačka bola svedkom rodičovskej hádky, čo sa v súčasných rodinách stáva pomerne často. Práve ich šesťročná dcéra im presne vysvetlila, ako majú konflikt vyriešiť a aké je dôležité, aby sa udobrili,“ dodáva s úsmevom prof. PhDr. Eva Gajdošová, PhD., ktorá je zároveň odbornou garantkou programu Druhý krok.

Učitelia zdôrazňujú prínos programu aj u výrazne introvertných detí, ktoré sa nechceli prejaviť v triede pred ostatnými žiakmi. Žiaci postupne získali odvahu hovoriť o sebe, o svojich pocitoch, zapojiť sa do sociálnej komunikácie. Program bol účinný aj u hyperaktívnych a nepozorných detí. Počas prvých stretnutí programu síce reagovali zvýšenou hyperaktivitou, nepokojom a výbušnosťou, ale postupne sa ich psychomotorický nepokoj zmenšoval, deti sa upokojili a začali uplatňovať sebaregulovanie emócií.

Účinok programu sa ukázal aj pri riešení konkrétnych konfliktných situácií v triede, v ktorých začali deti používať zručnosti osvojené v modelových situáciách programu. Vďaka pravidlám, ktoré si so svojimi žiakmi učitelia stanovili, sa deti začali navzájom viac počúvať, prestali si skákať do reči a viac si pomáhajú.

 „Najväčším prínosom projektu je to, že sa s deťmi otvorene rozprávame o emóciách. Deti nie sú na to zvyknuté, že sa im niekto takto venuje, nevedia čo sú to city. Projekt  je priamou a otvorenou komunikáciou o tom, čo cítim a veľmi tomu napomáhajú aj vyobrazené emócie na kartách,“ hovorí Mgr. Martina Rečičárová, učiteľka na základnej škole v Trenčíne.

Zdroj: www.prevenciasikanovania.sk a www.gsk.com

Zdieľajte článok




Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

O nás

Portál Rodičom.sk je určený pre rodičov s deťmi. Týmto sa zameriava na širokú cieľovú skupinu jeden milión ľudí. Ponúka nielen praktické rady pri výchove detí, tehotenstve, školákoch či tínedžeroch, ale aj recepty, video návody a rady, diskusie...

Newsletter

Chcete viac skvelých článkov? Zadajte vašu adresu a pošleme vám ich...

Kontakt

Chcete sa niečo opýtať, poslať článok? Napíšte nám na: