Ako dojčiť a kedy priložiť dieťa

Schopnosť tvoriť dostatočné množstvo materského mlieka – laktácia, je daná takmer všetkým zdravým ženám. Je vrodená, je darom prírody. Schopnosť dojčiť však vrodená nie je.

 

V minulosti dievčatá veľa odpozorovali od svojich matiek či tiet, ale bohužiaľ, dnešné matky túto možnosť väčšinou nemali. Dôvod je jednoduchý - pretože vyrástli v období nešťastných experimentov s umelou výživou. Dnešné matky sa teda musia techniky dojčenia učiť z kníh alebo u dojčiacich kamarátok. Aké sú hlavné zásady dojčenia?

Zásada 1: Zistite si dopredu všetky dôležité fakty
Vedecké štúdie preukázali, že mamičky, ktoré (a ktorých partneri) boli už pri počatí dieťatka oboznámené s významom a správnou technikou dojčenia, dojčia oveľa úspešnejšie ako mamičky, ktorým sa osvety dostalo až krátko pred alebo dokonca po pôrode. Rovnako pevné presvedčenie matky, že chce svoje dieťatko dojčiť, je pre úspech veľmi dôležité. Významnú úlohu zohráva aj podpora blízkych ľudí, najmä manžela/partnera.

Zásada 2: Dieťa priložte k prsníku do polhodiny po pôrode
Práve v tomto kritickom období je organizmus matky najvnímavejší na stimuláciu dráždením bradavky. Rovnako v tejto fáze má novorodenec nadpriemerne aktívny hľadací a sací reflex. Ak sa priloží k prsníku, vyvolá svojim intenzívnym saním u mamičky silnú hormonálnu odpoveď vedúcu k naštartovaniu tvorby mlieka. Oddialením priloženia k prsníku sa premešká toto výnimočné odbobie. Po úvodnom období nápadnej čulosti (30 až 60minút) príde na bábätko prirodzený útlm, trvajúci niekedy až dva dni.

Zásada 3: Úspech dojčenia závisí od správnej techniky
Pre úspech dojčenia je rozhodujúca správna technika dojčenia. Nesprávna poloha pri dojčení, chybné priloženie dieťatka, sú kameňmi úrazu, ktoré spôsobili odstavenie veľkej časti nedojčených alebo krátko dojčených detí.

Zásada 4: Dojčite podľa záujmu dieťaťa a nie podľa harmonogramu
Veľa problémov pri dojčení spôsobili harmonogramy, ktoré mali v minulosti zavedené mnohé pôrodnice. Nejedno hladné dieťa rezignovane zaspalo, a keď ho potom rozospaté priložili k matkinmu prsníku, nechcelo piť. Nedostatočná stimulácia matkinho prsníka potom spôsobila útlm tvorby mlieka. Novorodenec však nepapká podľa hodiniek, ale podľa toho, kedy pocíti hlad.Neexistujú presné časové pravidlá, ako často by malo dieťa jesť – niektoré pijú šesťkrát, iné aj 15-krát za deň. Každá mamička by sa mala naučiť rozoznať prejavy hladu u bábätka – pchá si pästičku do úst, otvára ústočká, sliní, saje si ruku. Krik nie je prvou známkou hladu, je to už výraz zúfalstva, keď mama ignoruje jeho prvé signály.

Dieťa je vhodné priložiť k prsníku prv, než začne nástojčivo plakať, inak môže mať problémy so saním (má zapchatý noštek, zle sa mu dýcha).Treba si však dať pozor na dve veci – apatické deti (sú spavé, nehlásia sa na dávky, niekedy v dôsledku choroby alebo kvôli ťažkému pôrodu) netreba nechať spať, pretože nebudú piť a ich apatia sa začne ešte viac prehlbovať. Preto by ste mali aspoň orientačne vedieť, ako často dieťa prikladať: prvý deň spravidla 2 až 3 krát (väčšinou spí), druhý deň približne 4 až 6 krát. Od tretieho dňa sa sací reflex zosilňuje a dieťa zvykne piť 8 až 12-krát. Opakom sú deti, ktoré by chceli byť prisaté na prsníku od rána do večera. Vtedy je dobré s citom dieťa naučiť určitému režimu.

Zásada 5: Dieťa má piť dovtedy, kým sa nezasýti
Niektoré deti pijú pomalšie, iné rýchlejšie. Jedno sa zasýti za 10 minút, iné za 40. Sú deti, ktoré vypijú bez zastavenia celú dávku, iné robia prestávky. Bolo by nesprávne odložiť dieťatko, len čo prvýkrát prestane piť. Treba ho nechať na prsníku oddýchnuť. Buď bude o chvíľku pokračovať v pití, alebo pustí bradavku, prípadne na prsníku zaspí – vtedy viete, že malo dosť. Pamätajte si, že príčinou bolestivých či krvácajúcich bradaviek nie je dlhšie dojčenie, ale nesprávne prisatie bábätka.

Prvých 3 – 5 dní treba dieťatku ponúkať pri každom dojčení oba prsníky. Od piateho dňa môžete prejsť na štandardný režim, pri ktorom v priebehu dňa začnete striedavo raz jedným, raz druhým prsníkom. Niektoré deti sa zasýtia z jedného prsníka, iné prejdu po vypití prvého na druhý.Prvá tretina objemu mlieka ide ľahšie ako zvyšná časť dávky, tzv. zadné mlieko.

Niektoré deti zvyknú po vypití ľahko tečúceho predného mlieka prejsť na druhú stranu bez toho, aby vytiahli kaloricky bohaté zadné mlieko. Avšak pitie len predného mlieka sa môže prejaviť neprospievaním a zeleným sfarbením stolice. Pozor! Mnohé mamičky považujú zelené stolice za známku hladovania a začnú svoje dieťa dokrmovať. To je chyba. Treba ho len primäť k tomu, aby najprv dopilo jeden prsník „do dna“ a až potom ho pustiť na druhú stranu. Dieťa začne znovu priberať a zelené stolice vymiznú.

Zásada 6. dojčené dieťa nemá poznať cumlík
Technika satia z cumlíka je úplne iná ako pri pití z prsníka. Ak dieťatko kŕmime z fľaše, osvojí i techniku pitia, ktorá pri saní z prsníka nefunguje. Pri pokus o pitie z prsníka je potom zmätené a frustrované z toho, že jeho doterajší štýl pitia neprináša výsledok. Po neúspechu začne byť nepokojné a prsník odmietne. Z fľaše sa totiž pije nielen inak, ale aj ľahšie. Ak je dieťaťu potrebné podať nejakú tekutinu, použite lyžičky, striekačku alebo malé poháriky. Aj utišovanie dieťatka podávaním cumlíka ho mätie a ohrozuje tak úspešnosť dojčenia.

Zásada 7: Dojčené dieťa neslodobno dokrmovať
Dokrmovaním (či už umelým mliekom, čajom alebo džúsom) potláčate hlad dieťaťa, to potom slabšie saje a menej dráždi bradavku, ktorej sa tak tvorí menej mlieka. Prvých šesť mesiacov života dieťatko nepotrebuje žiadne dokrmovanie! Jedinou položkou na jeho jedálnom lístku má byť materské mlieko. Pri extrémnych horúčavách, kedy sa zvyšujú straty tekutín odparovaním, by si mala mamička prikladať dieťatko častejšie.

Zásada 8: Nedostatočnú tvorbu mlieka neriešte dokrmovaním!
Veľa mamičiek zažíva obdobia prechodne zníženej tvorby mlieka. Tieto tzv. laktačné krízy bývajú najčastejšie medzi 6. až 8. alebo neskôr medzi 12. až 14. týždňom po pôrode. Kritickým býva aj obdobie po prepustení mamičky z pôrodnice. Fázu prechodného oslabenia laktácie treba prekonať pokrčovaním v dojčení, častejším prikladaním bábätka, prípadne je vhodné skontrolovať techniku dojčenia a odstrániť možné rušivé vplyvy. Dôležité je vytrvať v rozhodnutí dojčiť.

Dokrmovanie počas laktačných kríz je asi najčastejšou príčinou zbytočného odstavenia dieťatka!Mnohé mamičky si kúpia do rezervy pre prípad niekoľko balení mlieka, a potom tieto rezervy potom neraz zvádzajú k dokrmovaniu z fľaše.Zaujímavé sú skúsenosti mamičiek z rôznych krajín sveta, ktoré musia na rozdiel od Sloveniek nastúpiť do práce skoro po pôrode. Napriek odlúčeniu od dieťatka si udržiavajú dostatočnú laktáciu tým, že spia s bábätkom v jednej posteli a počas nocí ho opakovanie kŕmia v polospánku. Cez deň potom baby-sitter kŕmi bábätkom mliekom, ktoré si mama odstriekala ráno alebo počas prestávok v práci.

Zásada 9: Dôverujte vo vlastnú schopnosť dojčiť!
Jednou z častých príčin zlyhania dojčenia je strach mamičky z nedostatku mlieka. Obavy, že dieťatko hladuje, potláčajú uvoľňovanie mlieka. Snaha riešiť problém dokrmovaním celú vec iba zhorší a výsledkom je zbytočné odstavenie dieťatka. Naviac, neúspech naštrbí matkine sebavedomie a tak nečudo, keď pri dalšom dieťatku kapituluje hneď v pôrodnici s odôvodnením: veď ani pri prvom som nemala dosť mlieka.Paradoxné je, že strach z nedostatočnej tvorby mlieka často trápi aj mamičky, ktoré na to nemajú ani najmenší dôvod –niekedy im na to stačí, že porovnávajú „tučnejšie“ dieťa, kŕmené na umelom mlieku, so svojím.

Treba si tiež uvedomiť, že hmotnosť dieťatka nemusí rásť pravidelne, ale aj tzv. rastovými skokmi, teda určitý čas stoja, potom naberú na hmotnosti a všetko dobehnú. U niektorých mamičiek tiež začína laktácia oneskorene, na 5 – 6 deň, kedy už ostatné mamičky väčšinou dojčia.Mnohé matky si myslia, že majú „slabé“ mlieko. Je to tým, že kravské mlieko vyzerá inak ako materské – to má namodralý vzhľad, akoby bolo riedené vodou. Také však má byť.Omylom je aj všeobecne rozšírený názor, že ženy s malými prsiami nemôžu dojčiť.

Zásada 10: Dajte si pozor na falošné prekážky dojčenia
Skutočnosť, že veľa ľudí (vrátane zdravotníkov) si neuvedomuje skutočnú hodnotu prirodzenej výživy spôsobuje, že dojčenie je niekedy zbytočne ukončené, a to len tak „pre istotu“. Neznalosť skutočných prekážok dojčenia (teda zriedkavých stavov, kedy dojčenie skutočne nie je možné) priniesla záplavu falošných dôvodov na odstavenie bábätka.Často sa stane, že aj mnohé lieky uvádzajú, že nie sú vhodné pre dojčiace ženy, a tak lekári pri chorobe radšej odporučia matke prestať dojčiť.Ak sa vám to stane, neváhajte lekára upozorniť na význam, ktorý dojčeniu prikladáte a požiadajte ho o alternatívne riešenie (úprava liečby, dojčenia).

Zdroj: Takmer všetko o dojčení alebo Učebnica dojčenia pre mamičky (autori K. Vicianová, D. Polakovič, M. Benedeková).

 

Naposledy zmenené streda, 16 január 2013 10:15

Zdieľajte článok




Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

O nás

Portál Rodičom.sk je určený pre rodičov s deťmi. Týmto sa zameriava na širokú cieľovú skupinu jeden milión ľudí. Ponúka nielen praktické rady pri výchove detí, tehotenstve, školákoch či tínedžeroch, ale aj recepty, video návody a rady, diskusie...

Newsletter

Chcete viac skvelých článkov? Zadajte vašu adresu a pošleme vám ich...

Kontakt

Chcete sa niečo opýtať, poslať článok? Napíšte nám na: