Detský vzdor: ako ho zvládnuť?

Hádzanie sa o zem, krik, plač, vzdorovitosť – kdekoľvek a kedykoľvek. Scény v obchode, na pieskovisku alebo na návšteve .... Z vášho roztomilého drobca sa odrazu stáva klbko zlosti, ktoré sa silou mocou domáha svojho aktuálneho želania.

Vlastný pot cítite až v topánkach, na chrbte husia koža a na zátylku pohľady okolostojacich. Prečo mi to robí práve teraz? A vôbec čo to s ním je?Nuž, pravda je krutá, ale zrejme nadišli ťažké časy obdobia vzdoru, náročné pre všetkých zúčastnených. Pre dieťatko v nutnosti prispôsobovania sa okolitým požiadavkám, pre dospelých v určovaní hraníc a nekonečnej výchovnej trpezlivosti ...

Obdobie vzdoru – normálny jav alebo „čosi nie je v poriadku“?
O čo vlastne ide? Medzi 1. a 3. rokom každé dieťa značne získava na samostatnosti. So získanou autonómiou si oveľa viac uvedomuje sám seba, čo sa prejavuje typickým „Moje!“ a neskôr „Ja!“. Začína si uvedomovať možnosť voľby, medzi „áno“ a „nie“, pričom práve druhá alternatíva je ako odpoveď na všakovaké výzvy dospelých  mimoriadne obľúbená.

Do zúfalstva nás dovádza aj jeho obrovská túžba po samostatnosti („Ja sám/sama!“), ak si práve zmyslí, že samo zíde zo schodov, samo poumýva riady, samo si poupratuje skrinku. Pochopiteľne naráža na odpor, keďže ak práve nedisponujeme železnými nervami, byt ako po výbuchu prípadne zlomená nožička sa nám určite páčiť nebude.
O čo viac však dieťatku bránime v jeho túžbach o to intenzívnejšie sa ich dožaduje – krikom, jačaním, hádzaním sa, kopaním, ťahaním za vlasy súrodenca, kamaráta, či nás.

A čo je najhoršie, hoci u rôznych detí prebieha vzdorovité obdobie v rôznej sile, negativizmus spravidla v priebehu batoľacieho veku ďalej silnie! V plne rozvinutej podobe sa objavuje medzi druhým a tretím rokom (s vrcholom v 2,5 roku) a trvá zhruba rok.  Nech však máte pocit, že vaše dieťatko sa odrazu mení na podivného tvora a vôbec mu nerozumiete, na vine jeho správania pravdepodobne nebudete vy ani žiadna patologická príčina. Vzdorovitosť dieťaťa v tomto veku je totiž úplne normálna a bežná, (pokiaľ však nepretrváva príliš dlho alebo nie je príliš nezvládnuteľná) a k vývinu dieťaťa zákonite patrí.

Ako prežiť ...:-)
Hoci naše deti milujeme najviac na svete, práve pri prebiehaní vzdoru a zlosti sa občas prestávame samy kontrolovať a situáciu by sme najradšej vyriešili „ručne-stručne“ alebo aspoň riadnym krikom. Hoci čelíme značnému nervovému vypätiu, s dieťaťom v tomto období treba narábať mimoriadne opatrne. Totiž to, ako sa nám podarí zvládnuť jeho vzdor, môže ovplyvniť jeho vzťah k nám na celý život

Ako teda na to? Rozhodne ho, ak je veľmi zlostné, nebite ani nekričte. Neobviňujte ho, že vám spôsobuje problémy alebo že ho neľúbite. Posilníte tým to, čo sa snažíte potlačiť. Apelujte na jeho dobré vlastnosti. Ak nechce niečo vykonať, lepšie zaúčinkujú slová „Veď ty si dobré a šikovné dievčatko, poupratuj si hračky“ ako „Si zlý chlapec, ak si nechceš po sebe upratať“. Nemali by ste si dieťa všímať viac, keď je neposlušné, ako keď je pokojné. Aj keď je kľudné, musíte sa mu venovať, viac chváľte ako karhajte. I keď je za deň sto vecí, ktoré vyparatí, skúste nad niektorými ľahšími „prečinmi“ prižmúriť oko.

Dieťa potrebuje svoju voľnosť, nesmie mať zakázané všetko. Čím viac mu budete zakazovať, tým bude vzdorovitejšie a chtivejšie po prekračovaní hraníc. Nikdy sa nenechajte zmanipulovať jeho vreskom  a v snahe rýchlo a v tichosti situáciu vyriešiť, vyhoviete jeho želaniu.

Musíte byť dôslední a trvať na svojom. Ruka v ruke s uvedomovaním si svojej slobody, dieťa automaticky skúša hranice, kam až ho pustíte. Hoci robí cirkus, jasné mantinely od vás potrebuje. Ak mu raz vyhoviete, druhý raz nie, bude zmätené a vzdorovitosť zrejme predĺžite. V tomto kroku je dôležitá aj dokonalá spolupráca rodičov, čo povie dieťaťu jeden, platí, druhý by nemal do toho zasahovať a výzvu partnera spochybňovať.

Ak napr. mama zakáže na večer čokoládku, otec sa dopustí veľkej chyby, ak potichučky poza chrbát maminy, čokoládku svojmu miláčikovi dopraje. A hlavne, nikdy neprestaňte veriť, že každé dieťa je prirodzené dobré a ak sa jeduje, nerobí vám to naschvál. Nedajte sa presvedčiť okolím, že „TOTO“ syn či dcéra od susedov určite nerobí. Všetky deti (aj rodičia) si prejdú svojím, nech vás akokoľvek presviedčajú, že ich ratolesť takto nikdy nevyvádzala. Nepodľahnite dojmu, že ste spravili niečo zle a preto je teraz „zlé“ aj vaše dieťa.

Zopár základných krokov, ako zvládnuť zlostné dieťa ....

- Vždy zachovajte chladnú hlavu. Nekričte, nedovoľte, aby ste stratili kontrolu nad sebou.

- Konajte rýchlo a odstráňte zdroj vzdoru, napr. hračku, ktorú dieťa začalo hádzať s ráznym NIE!

- Ak príde amok, odveďte dieťa nabok, snažte sa ho utíšiť a zároveň vysvetliť, že jeho správanie nebolo vhodné.

- Zamerajte jeho pozornosť inam, k nejakej zaujímavej činnosti

- Niektoré druhy nevhodného správania je najlepšie ignorovať, najmä ak si chce dieťa vydobyť svoje vytrvalým plačom, snažte si to nevšímať a robte si svoje. Keď sa mu týmto spôsobom nepodarí vás vyprovokovať, prestane.

- Ak sa už nedá inak, potrestajte ho. Nie však bitím, facka je známkou toho, že si už neviete dať rady. Neúčinná je aj hrozba do budúcnosti, ktorej dieťa v tomto veku nemôže rozumieť (napr. „počkaj, keď príde ocko, vyhreší ťa“, „už ti nikdy nekúpim sladkosť“ a pod.). Vhodným trestom môže byť štvrťhodinka samoty na bezpečnom mieste ...

... v obchode ....

- Ak plánujete ísť do obchodu, ešte doma sa s dieťatkom dohovorte, keďže určite bude niečo chcieť, že mu kúpite jednu sladkosť (najlepšie jednu konkrétnu obľúbenú) , vyhnete sa tak možným ťahaniciam „ja chcem toto aj toto aj toto ....“

- Ak krok vyššie zlyhá, môžete mu obľúbenú sladkosť, na ktorej ste sa pôvodne dohodli, vziať a vrátiť do regálu s tým, že keď si nevie vybrať, nebude mať nič (toto zrejme zaúčinkuje)

- Ak sa s vašim malým v obchode vôbec nedá vydržať a máte možnosť dieťa na ten čas „odložiť“, zrejme bude najpohodlnejšie nakupovať výlučne bez dieťaťa.

... na návšteve, na ihrisku ....

- Ak treba z pieskoviska odísť a pozbierať formičky, a samozrejme predpokladáte odpor, navnaďte ho na príjemnú budúcu činnosť („dám ti čajík“, „ocko čaká doma“)

- Môžete deťom usporiadať malú súťaž, kto bude mať skôr hračky vo vedierku

- Ak je dieťa agresívne k druhým deťom, vždy zasiahnite! Nikdy nesmiete mávnuť rukou nad nevhodným správaním.

- Upozornite na city druhého dieťatka, „teraz je smutné, keď si mu zobral autíčko“, „teraz plače, lebo si ho ťahal za vlásky“ ...

Nech je už toto obdobie akokoľvek ťažké, snažte sa s dieťatkom vychádzať čo najlepšie, niektoré vrtochy sa dajú pri všetkej dôslednosti brať aj s humorom a nadhľadom.  Ak sa vám to podarí, budete na toto obdobie spomínať ako na to najroztomilejšie.

 

Naposledy zmenené pondelok, 13 január 2014 21:49

Zdieľajte článok




Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

O nás

Portál Rodičom.sk je určený pre rodičov s deťmi. Týmto sa zameriava na širokú cieľovú skupinu jeden milión ľudí. Ponúka nielen praktické rady pri výchove detí, tehotenstve, školákoch či tínedžeroch, ale aj recepty, video návody a rady, diskusie...

Newsletter

Chcete viac skvelých článkov? Zadajte vašu adresu a pošleme vám ich...

Kontakt

Chcete sa niečo opýtať, poslať článok? Napíšte nám na: