Vytlačiť túto stránku

Klokanky verzus nosiče na nosenie detí

Klokany, klokanky a klokankovanie...  Mnohým rodičom pojem „klokanka“ evokuje úplne normálny nosič vhodný na nosenie detičiek. Je odvodená predsa od klokana, zvieratka, ktoré je azda najznámejšie tým, že svoje mláďa nosí vo vaku hneď od narodenia. A taktiež od pojmu „klokankovanie“, ktoré niekde zachytili v súvislosti s nosením detí. 

Zdanie môže občas aj klamať. Čo má teda naozaj spoločné klokanka s klokanom a klokankovaním? Nie náhodou sa obraz klokana či kengury spája s mnohými termínmi týkajúcimi sa starostlivosti aj o ľudské mláďa. Spôsob, ako nosí svoje mláďa v brušnom vaku, je nesmierne zaujímavý.

„Náš“ bonding z neho taktiež vychádza. Po pôrode sa klokanie mláďa musí totiž samé doplaziť húštinou srsti z rodidiel matky do jej brušného vaku vzdialeného až 20 cm. Akonáhle je vo vaku, prisaje sa na  jednu z dvoch bradaviek a hneď sa začne dojčiť. Novorodenec vo vaku rýchlo rastie a po cca. 190 dňoch je mláďa dostatočne veľké, aby mohlo byť mimo vaku. Najprv len na niekoľko týždňov vystrčí svoju hlavu, až potom je pripravené úplne vyjsť von. Odvtedy trávi čoraz viac času mimo vaku a vracia sa len keď je hladné, ospalé, vystrašené, alebo keď sa chce zohriať.  

Cca. po 235 dňoch od narodenia mláďa definitívne opustí vak, no dojčiť sa neprestáva až do veku 12 mesiacov. Keď sa mláďa do vaku už nezmestí, strká do neho len hlavu, aby sa napilo mlieka.

Materská starostlivosť klokankovaním (KMC)

Dr. Edgar Rey Sanabria  v roku 1978 zistil, že by po vzore klokanej starostlivosti mali ísť aj ľudské samice. Teda byť bezprostredne po pôrode v tesnom kontakte koža na kožu so svojim dieťaťom a na požiadanie uspokojovať jeho potreby. Spomenutý profesor neonatológie sa totiž v období vysokej detskej chorobnosti a úmrtnosti v Kolumbii snažil zmierniť situáciu s nedostatkom inkubátorov v tamojšej nemocnici tým, že odporučil matkám neustály kontakt s ich nedonosenými deťmi - aby ich nahé zohrievali na svojom nahom tele a dojčili podľa potreby. Ukázalo sa, že klokankované deti priberajú na váze rovnako akoby ostali v tele matky, mali menej infekcií a matky ich lepšie prijímali ako keby boli v inkubátore.  Pri publikovaní výsledkov sa zrodil aj názov „Materská starostlivosť klokankovaním (Kangaroo Mother Care).“  

Kolísanie, dotyk tiel a hladenie patria medzi ideálne spôsoby stimulácie psychomotorického vývoja. 

Klokankovanie však nie je určené len pre predčasne narodené detí. Vďaka jeho prínosom je táto metóda odporúčaná všetkým matkám a ich deťom, teda aj fyziologicky zrelým novorodencom. Stabilizuje telesné funkcie, teplotu, dýchanie a srdcovú činnosť  bábätka, podporuje laktáciu. Podporuje rýchlejší rast a prospievanie bábätka, reguluje jeho spánkové cykly a vytvára vzťahovú väzbu medzi matkou a bábätkom. Je prospešné nielen pre samotné deti, ale aj pre ich matky a dokonca ja ich otcov. Rodičia lepšie zvládajú „stres“ po narodení dieťaťa, lepšie sa vžívajú do svojej role a ľahšie si budujú vzájomný vzťah.

Nešťastný názov:  Klokanka
Logicky by po tomto slede odvodených názvov mal nasledovať ďalší v podobe nejakej nosiacej pomôcky, ktorá bude ľuďom napomáhať plniť potreby dieťaťa, podobne ako vak klokana. Nosiť dieťa môžeme samozrejme v čomkoľvek, čo nám odbremení ťažobu v rukách a umožní nám vykonávať aj iné činnosti v domácnosti alebo vonku. Nesmieme však zabúdať ale aj na tú zdravotnú stránku. Zdravé, inak nazvané aj ergonomické nosenie, je také, ktoré rešpektuje vývoj dieťaťa započatý v maternici. Dieťa by malo pri nosení zaujať pozíciu žabky, t.j. mať uložené a ohnuté kolienka vyššie ako zadoček a zaguľatený chrbátik. Túto pozíciu zabezpečuje nosič/šatka, ktorý podopiera bábätko a siaha mu od jedného ohnutého kolienka po druhé a podpiera mu pritom nielen zadoček, ale aj stehná.

Klokanky majú medzi nôžkami dieťatka príliš úzky pás látky na to, aby mu dovolil podsadiť sa a podporiť uloženie zadočka a stehien. Chrbtovú opierku zvyknú mať vystuženú, čiže umelo chrbátik vystierajú. Pri tomto jave sa dieťatko vzďaľuje od nosiaceho, hlavička mu tlačí na chrbticu a zle rozkladá váhu pre nosiaceho. Výsledkom je, že ho po krátkom intervale začne z nosenia bolieť chrbát.

Obľúbeným spôsobom nosenia v klokankách je otáčanie dieťatka tvárou od nosiaceho. Lebo je zvedavé a potrebuje vidieť svet. Keď chceme túto potrebu dieťaťa uspokojiť, je možné  nosiť naboku či na chrbte, kde má dieťa dostatočný rozhľad. Nosenie tvárou k nosiacemu totiž ponúka pocit bezpečia. Ak zažíva veľa podnetov alebo je unavené, môže sa pritúliť k nosiacemu. Počuje matkine búchanie srdca a cíti vôňu jej tela. Pri nosení smerom von toto bezpečie dieťa nezažíva a nemá možnosť „schovať“ sa, keď potrebuje.

Ak sa chcete o tejto problematike dozvedieť viac, neváhajte navštíviť workshopy venované téme nosenia a kontaktného rodičovstva v rámci Medzinárodného týždňa nosenia detí.

Viac info o akcií a programe na www.nosma.sk.

Naposledy zmenené pondelok, 19 september 2016 15:16

Zdieľajte článok