Krv: funkcia, transfúzie, pupočníková krv

Krv je bezpochyby symbolom života, bez nej by totiž ľudský organizmus nefungoval. Túto skutočnosť ovláda takmer každý z nás, avšak čo viac viete o tejto blahodarnej tekutine?

A pritom prvé záznamy o použití krvi pri liečbe chorých pochádzajú spred 4 500 rokov z hrobiek starobylého Egypta. Ide o slávne „púšťanie žilou“, ktoré sa ako liečebná metóda používala celé tisícročia. Už starí antickí a islamskí učenci pochopili princípy krvného obehu a rozpoznali aj 3 zložky krvi – plazmu, červené krvinky a biele krvinky. V antike krv dokonca považovali za jednu zo 4 telesných tekutín, ktoré určujú temperament človeka, a tak sa s ňou spája tzv. sangvinik, radosť, jar, vzduch, veselá povaha. Tieto vedomosti však doteraz nepriniesli žiadne praktické uplatnenia v medicíne.

Funkcia krvi
V ľudskom organizme je v priemere 4,5 až 6 litrov tejto vzácnej tekutiny, čo tvorí asi 7 až 10% hmotnosti človeka. Krv je médiom života a dôležitým transportérom nenahraditeľných látok. Biele krvinky v nej obsiahnuté dbajú o ľudskú imunitu a bojujú s rôznymi infekciami. Červené krvinky zabezpečujú prenos kyslíka a krvné doštičky sa starajú o j ej zrážanie. Vzhľadom na význam krvi pre život a zdravie človeka lekári už dlho uvažovali o jej prenose z jedného jedinca na druhého.

Začiatok transfúzií
Hlavným cieľom transfúzie je zabezpečiť základné funkcie krvi pri akútnych alebo chronických stavoch krvácania dovtedy, kým sa nedoplnia krvné zložky vlastnou krvotvorbou v kostnej dreni. Nie vždy však transfúzia vyzerala tak ako dnes. Spočiatku sa vykonávalo podávanie krvi zo zvieraťa na človeka a až neskôr z človeka na človeka. V 19. storočí mnohí lekári verili, že transfúzia krvi jahniat psychiatrickým pacientom dokáže zmierniť ich záchvaty, či dokonca zmeniť ich celkový charakter.

Prvé pokusy
Za prvý známy opis transfúzie sa považuje udalosť z roku 1492, kedy pápež Innocent VIII upadol do kómy. Jeho ošetrujúci lekári sa následne zhodli na tom, že pápež potrebuje krv, a tak trom chlapcom dali po dukáte a ich krv podali pápežovi. V tom čase bola takáto transfúzia naozaj riskantná a po krátkom čase zomrel nielen pápež, ale aj mladí darcovia.
Podrobne popísať krvný obeh sa podarilo v 17. storočí Angličanovi Wiliamovi Harweymu a priamou transfúziou za pomoci husích bŕk a mechúra sa pýšil architekt Sir Christofer Wren. Vďaka jeho dômyselnému zariadeniu sa krv nedostala do styku so vzduchom, a tak sa nezrazila. V 19. storočí transfúzia pokročila vďaka anglickému lekárovi J. Blundellovi, ktorý prevratne použil striekačky na podávanie krvi manžela rodičkám, ktoré krvácali pri pôrodoch.
V roku 1901 objavil K. Landsteiner dnes už známe krvné skupiny AB0 systému a v roku 1914 bola objavená protizrážanlivá látka – citrát sodný.
Podmienkou transfúzie je, aby mal darca krvi rovnakú krvnú skupinu ako jej príjemca. Veľmi zjednodušene povedané, pri zmiešaní nezlučiteľných krvných skupín nastáva v organizme spojenie nezlučiteľných zložiek (antigénov a protilátok) a vzniknutá reakcia vedie k rozpadu krviniek, následne k šoku a až smrti organizmu. V modernej transfúziológii sa podáva účelovo len tá zložka krvi, ktorú pacient akútne potrebuje (odseparované červené krvinky, plazma, krvné doštičky a iné). Prípravok (transfúzny liek) obsahujúci červené krvinky je zbavený bielych krviniek (a tým aj kmeňových buniek), krvných doštičiek a prebytočnej plazmy.

Transplantácia kostnej drene
Kostná dreň je sídlom krvotvorby. Nachádzajú sa tu krvotvorné kmeňové bunky, z ktorých sa tvoria všetky bunkové zložky krvi ako červené a biele krvinky a rovnako aj krvné doštičky. Krvinky však žijú len obmedzenú dobu a preto sa krv v kostnej dreni neustále obnovuje. Rozvoj mikroskopických techník v 17. a 19. storočí priniesol objav červených krviniek a pozorovanie zhlukov buniek v kostnej dreni prináša lekárom a vedcom súvis medzi kostnou dreňou a tvorbou krvi.
Kostná dreň sa dostáva do povedomia v 19. storočí v Anglicku, kde dreň zvierat podávajú ústne pacientom s leukémiou alebo anémiou. O storočie neskôr sa potvrdzuje, že kostná dreň je sídlom krvotvorby. Dnes vieme, že pri väčšom krvácaní, infekciách alebo stresoch sa aktivizujú krvotvorné bunky v kostnej dreni a uvoľňujú sa z nej do krvi. Bunky následne putujú na miesto poškodenia v organizme alebo zabezpečujú rýchlejšie doplnenie straty krvi.
Transplantácia kostnej drene je dlhodobé riešenie pre pacienta, nakoľko poskytuje trvalú zmenu krvotvorby a umožňuje vyliečenie ochorenia. Prvé transplantácie prebehli v 50. rokoch 20. storočia, pri ktorých sa zohľadňovali len krvné skupiny. Šesťdesiate roky priniesli objavenie HLA antigénov – leukocytárne antigény zodpovedné za úspešnosť transplantácie. Po tomto objave sa uskutočňujú prvé úspešné transplantácie kostnej drene medzi jednovaječnými dvojčatami, súrodencami a neskôr aj od neznámych nepríbuzných darcov.

Pupočníková krv
Objav krvotvorných kmeňových buniek v pupočníkovej krvi sa datuje v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. Prvým príjemcom tejto krvi bol chlapec trpiaci na Fanconiho anémiu a darcom bola jeho malá sestra. Toto prvé úspešné použitie pupočníkovej krvi sa uskutočnilo v Paríži v roku 1988. Pojem pupočníková krv bol zavedený až v súvislosti s jej možným využitím na transplantáciu. Je to krv novorodenca, ktorá sa odoberá zo žíl pupočníka a placenty ihneď po narodení dieťaťa a po prestrihnutí pupočnej šnúry.

Pupočník a placenta sú po pôrode pre dieťa už nepotrebné a sú štandardne považované za biologický odpad. Počas prenatálneho vývoja dieťaťa sa krvotvorné kmeňové bunky nachádzajú najmä v slezine a pečeni. V období okolo 7. mesiaca tehotenstva krvotvorba v pečeni pomaly zaniká a krvotvorné bunky sa sťahujú z pečene do kostnej drene cestou krvného obehu. U detí krátko po narodení i u dospelých sídli krvotvorba výhradne iba v kostnej dreni niektorých kostí. Toto vysvetľuje, prečo sa krvotvorné kmeňové bunky nachádzajú v pupočníkovej krvi novorodenca.

 

Naposledy zmenené nedeľa, 27 júl 2014 22:16

Zdieľajte článok

Označené v

Autor

Adam



Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

O nás

Portál Rodičom.sk je určený pre rodičov s deťmi. Týmto sa zameriava na širokú cieľovú skupinu jeden milión ľudí. Ponúka nielen praktické rady pri výchove detí, tehotenstve, školákoch či tínedžeroch, ale aj recepty, video návody a rady, diskusie...

Newsletter

Chcete viac skvelých článkov? Zadajte vašu adresu a pošleme vám ich...

Kontakt

Chcete sa niečo opýtať, poslať článok? Napíšte nám na: